Rozhovory z vyhlásenia-časť II, Michal Riszdorfer
Absolvovali ste tu už veľa rozhovorov, vládzete ešte ?
Sýkora Ivan | 17.02.2005 06:53:38
Jasné, už som povedal všetko, aj o vianočných sviatkoch a čo som dostal pod stromček....(SMIECH)
....veď ten ešte ani nestojí.....(SMIECH)
Takto žartovne sme 9.decembra 2004 na vyhlásení najlepších kanoistov SR začali náš rozhovor s Mišom Riszdorferom, ďalším členom bronzového olympijského štvorkajaku.... a potom som začal klásť trochu vážnejšie otázky ja, Michal vypadal, že sa nenudil, dufam, že sa nebudete ani vy....
Pôvodne som sem prišiel okúsiť atmosféru vyhlásenia a tlačovky, ale zaujal ma Juraj Bača v rozhovore pre niektoré z médií, keď sa vyjadril v takom zmysle, že už počas rozjazdy na OH v Aténach, alebo práve v tej rozjazde sa vo vás objavil pocit, že to nie je ono. To ma veľmi zaujíma a špeciálne okamih, kedy ste to pocítili prvý krát...
Neviem, nemôžeme povedať, že to bolo priamo v rozjazde. Celkovo sezóna sa už nevyvíjala tak, ako sa vyvíjala vlastne tá vlaňajšia a predvlaňajšia, keď sme vlastne vyhrali tie dva tituly majstrov sveta za sebou. Takže nevyvíjalo sa to tak isto. Nebol ten pocit v tej lodi, lebo človek keď sedí v tej lodi tak cíti, či tá loď ide alebo nejde. Ale tá loď išla, ale nešla natoľko, ako išla vtedy. Človek, keď pocíti ten pocit, čo predtým cítil a teraz cítil, že to nie je to isté, tak už sme mali obavy. A tie obavy sa nám potvrdili v tých rozjazdách samotných, keď sme videli, aj keď sme vyhrali tú rozjazdu, ale sme ju vyhrali tak, že sme museli vynaložiť veľké množstvo síl a to sme vedeli, že to už nie je dobré znamenie. Lebo keď vyhráte jazdu zľahka, tak viete, no, ešte viem dať a keď vyhráte jazdu tak, že idete na doraz, tak už začnete nad tým uvažovať, že áno, musíte sa pripraviť aj na to, že niekomu to ide teraz tak, že ľahko vlastne jazdí a ten vás predbehne. To je úplne normálne a to sme pocítili už vtedy.
Trošku to ale odporuje, protirečí si to s tým, že dajme tomu p. Tibor Soós hovoril, že sezóna aj príprava sa vyvíja výborne a napríklad merané časy v Račiciach, ste dosiahli, ešte lepší ako minulý rok. Ale jedna vec je čas a druhá vec je samotný pocit...
Presne! Presne tak, jedna vec je čas a druhá vec je pocit. A to je veľmi ťažké vysvetliť ľudom, že môžete dosiahnuť dobrý čas, ale ten dobrý čas dosiahnete tak, že sa maximálne vyčerpáte. A niekedy sa vám podarí dosiahnuť ten dobrý čas tak, že dôjdete do cieľa a nie ste maximálne vyčerpaný, ale ešte by ste vedeli ísť, čo ja viem, o pol sekundy rýchlejšie. A to sme mali my na majstrovstvách sveta v Atlante, že keď sme išli do cieľa a pridali sme na konci, tak ostatní vlastne len na nás pozerali, že odkiaľ sa v nás berie tá energia. A to bola tá energia, ktorú sme čerpali z toho, že my sme išli celkový pretek v takej pohode, že sme nakoniec vedeli zľahka zrýchliť. A to je to umenie urobiť na tých pretekoch takýto finiš. Na tých tréningoch sme síce potvrdzovali tie dobré časy, ale nejazdili sme ich zľahka a to bolo asi rozhodujúce.
Toto ma zase privádza k ďalšej otázke, a síce, keď ste už cítili, ja neviem, relatívne včas pred tou olympiádou, že to nejde zľahka, nebola možná nejaká zmena, nedalo sa skúsiť niečo iné? Nedalo sa na to zareagovať? Predpokladám, že to bola hlavne psychická záležitosť, nie?
Nielen psychická záležitosť, lebo v kanoistike máte veľmi veľa faktorov: či sa vám dobre sedí v lodi, či máte pohodlný posed, či vám tvrdne ruka, alebo či vám tvrdne pravé stehno. Takže množstvo malých detailov rozhoduje o tom, aby v celej lodi, kde sú štyria ľudia, vznikla taká harmónia, že úplne všetci štyria si navzájom vlastne nerobíme zle, napr. že jeden sa vykláňa doprava, druhý doľava a vlastne tá súhra sa rozhodí. No a s týmto sme mali také menšie problémy, takže vždy sme sa zaoberali, že sa nám zle sedelo, raz doprava, raz doľava, no a to všetko ovplyvňuje výkon. Ale napriek tomu, sme veľmi spokojní, že je to tretie miesto, lebo to tretie miesto, čo sme dosiahli, bolo zaslúžene vydreté tretie miesto a bolo vydreté tým tvrdým tréningom, ktorý absolvujeme denno-denne.
Napadá ma niečo iné a odbočím od pôvodného zámeru dať vám všetkým rovnaké otázky, veď nakoniec to je dobré, že sa rozhovor nejako vyvíja. Takže spätne, je teda niekoľko mesiacov od olympiády, ja sám sa priznám k tomu, že keď som už v priamom prenose videl ten pretek, boli mi tak smutno, lebo som videl, že to nie je ono („aj mne“- pozn. Michala Rizdorfera). Proste dovtedy som videl tú ľahkosť a teraz vlastne keď ste si pozerali to video...
To bolo vydreté! To bolo vydreté od tých päťsto metrov . Čo sme my tých druhých päťsto metrov robili, tak to bolo len z toho, že sme chceli a to bol veľmi tvrdý tréning resp.vďaka nemu sme to vydržali. V ničom inom to nebolo, lebo loď fakt išla veľmi ťažko dopredu, na rozdiel od Maďarov, ktorí ako keby sa vznášali.
Neviem, či je pre vás ešte aktuálne (to už trošku obrátime list) otázka finančnej odmeny po olympiáde? Pretriaslo sa všeličo, ale jednoznačne vychádza, či už sú teda tie vzťahy urovnané alebo nie, že tá odmena pre štyroch členov posádky je neprimeraná.
Tak, áno, to je vždy neadekvátne, ale neviem, či sa s tým dá niečo robiť. Do budúcnosti sa dúfam kompetentní ľudia poučia... Vlastne je to taká istá medaila ako tie ostatné, má taký istý lesk a podľa mňa si zaslúži každý z tej posádky toľko isto ako jednotlivec, lebo on toľko isto pracuje na to, aby získal medailu.
Určite aj preto, že tonie je kolektívny šport....
Jednoznačne nás radia do individuálnych športov ešte stále. Aj keď sme malý kolektív, ale štvorkajak nikdy neradili ako kolektív.
Sústredením v USA ste začali vlastne ďalšiu zimnú prípravu, teraz nastúpi známa klasika v domácich podmienkach: pádlovací bazén, posilovňa, plaváreň ....Je to drina, ktorú média aj ľudia nevidia. Tá zimná príprava má možno aj svoje špeciálne čaro, ale je to hlavne drina aj psychicky a preto ma zaujíma, kde beriete tú motiváciu, odhodlanie znovu a znovu do tvrdej driny, s akým pocitom idete do toho ?
Odhodlanie a motiváciu beriem z toho „chtíču“ získať zlatú olympijskú medailu. Teraz by som mohol povedať, že som sa už ukľudnil trošku, že keď som 6x resp. 8x aj s juniorskými titulmi majster sveta a niekoľkonásobný majster Európy, tak ma neženie dopredu zisk titulu majstra sveta, z tohto hľadiska som už uspokojený. Ale predsa len, keď má človek jeden bronz z OH, tak chce okúsiť chuť aj zlatej medaily a vlastne toto ma ženie ešte dopredu.
Tento váš názor ma veľmi teší a dovolím si na záver akési zhrnutie, že je to pozitívna zmena od prvých opatrných vyhlásení tesne po OH, kedy ste hovorili, že ešte sa nevie, čo bude. Predpokladám, že ste sa o tom bavili všetci štyria a dá sa povedať, že od tých bezprostredných okamihov v Aténach až po dnešok sa vyprofiloval váš jednoznačný cieľ, lebo už nielen vy osobne, ale aj ostatní potvrdili, že Peking (OH 2008) sa stáva pre vás novou výzvou ?
Samozrejme jednoznačne! Jednoznačne! Jedinú medailu, ktorú nemáme v zbierke je vlastne olympijské zlato....
....urobili ste si v Aténach chuť....
Áno, presne tak, chuť. Keď som videl, že človek sa na tej olympiáde zapíše do histórie, tak to je motivujúce.
Budeme vám držať palce nech sa darí a nech vám to vydrží až do Pekingu 2008 !
Pripravené trofeje pre najlepších, v pozadí aj poháre pre víťazov Orange Slovenský pohár, ktorý sa vyhodnocoval spoločne.
Tlačovka začína, úspešní olympionici za "predsedníckym" stolom, celkom vzadu generálny sekretár zväzu Boris Bergendi.
Úsmev prosím, chlapci z K4 pózujú pre potreby profi fotografov. Práve oni si vyžiadali tie vztýčené palce ako symbol úspechu.
Dvaja najúspešnejsí jednotlivci v ankete Marcela Erbanová a Erik Vlček, víťazi v kategórii K1.
Prekvapila ma aj vysoká kolegialita jednotlivých novinárov, keď v pohode sa dávali dohromady traja štyria z konkurenčných rádií a nastavovali spoločne svoje logom označené mikrofóny. Marcela Erbanová v jednom takom hlúčiku.
Peter Páleš prekvapil, na vyhlásenie prišiel v parádnej uniforme dôstojníka slovenskej armády. Symbolické foto, ocenený Peter odchádza z pódia a na projekcii v pozadí olympijský víťaz v C1 mladý Španiel David Cal.
Predseda SOV p. Chmelár odovzdáva mimoriadne ocenenie dlhoročnému reprezentantovi v kanoistike Jurajovi Kadnárovi, ktorý oficiálne ukončil pretekársku činnosť.
Diskusia k článku:
Najlepsie asi ja, co tie rozhovory robim a spracuvavam. Vysvetlenie oneskorenia je jednoduche, nestiham. Nestiham prepisovat rozhovory z pasky a nasledne upravovat, navyse som mal vela prace na konci aj zaciatku roka, takze na hobby nebol cas. Mrzi ma to, ale na druhej strane tieto rozhovory mi pripadaju poucne a zaujimave aj s odstupom dvoch mesiacov. Vysvetlenie kostrbatosti to je zlozitejsie, ale asi takto, som taky aky som, snazim sa neklast standartne otazky a hlavne nie som novinar :-)
Rozhovory sú určite spestrením tejto stránky, aj keď niekedy pôsobia trošku kostrbato, ale mohol by mi niekto vysvetliť prečo sa uverejňujú s 2. mesačným oneskorením?