Pre osvieženie pamäti pripomínam, že vedúca dvojica sa nachádza v predposlednom kole cca v oblasti trenčianskych lodeníc a že po nezavinenej zrážke(?) si vymenili pozície, do čela sa dostal s číslom 84 Edvin Csabai.

Horšie ale bolo zistenie, že došlo nielen k výmene na čele, ale aj to, že Rado začal pred odbočením - návratom do hlavného ramena málinko strácať. Darmo za ním „vtipne“ kričali na trenčianskom móle, „zober ho do zátoky a tam ho umláť pádlom“, zdalo sa mi, že v tejto časti pretekov mal Csabai navrch. Priznám sa, že ma to trochu rozhodilo a tak som zostal dlhšie v tejto časti trate a snažil som sa Rada povzbudiť zo všetkých síl. To ma stálo viac času, kým som obišiel bočné rameno a týmto meškaním som prišiel o možnosť zachytiť možno rozhodujúci okamih pretekov, kedy sa maďarský pretekár tesne pred predposlednou prenáškou vykúpal.

Bol som rád, keď za všeobecného nadšenia vbehol na prenášku prvý Rado a po Edvinovi ani slychu. Ako opäť trefne poznamenal Ondrej Čiznár: „príroda to zariadila sama.“ Áno, božie mlyny zareagovali nečakane rýchlo vzhľadom na to, čo sa dialo na trati napr. v druhom kole a ako správne povedal v jednom rozhovore aj Rado Rus: „Jeden z mojich súperov sa síce prevrhol, ale šport nie je o tom, čo by bolo keby. Jednoducho sa to stalo a ja sa môžem ťažko dohadovať, či by som vyhral, aj keby nemal problémy. Záver som išiel naplno, nemohol som sa obzerať." Musím ale priznať, že mne osobne bolo trošku ľúto za takým priamym športovým súbojom dvoch rytierov maratóncov, samozrejme s víťazným koncom pre naše farby :-). A spokojne som podľahol všeobecnej „brehovej“ ilúzii, že už je to v suchu a ani som ďalej nesledoval Rada a jeho súpera na predposlednú hornú obrátku.

Ale Edvin Csabai bol iného názoru a ako sa na správneho matadora patrí, pokúsil sa stiahnuť Radov náskok. Ten okamih pred vjazdom do posledného kola zachytáva práve táto fotka. V tom okamihu sme s Ondrom málinko spozorneli a myslím, že napätie vzrástlo aj medzi ostatnými fanúšikmi na brehu, lebo maďarský reprezentant určite ešte súboj o titul nechcel vzdať.

Dokonca som mal dojem, akoby Rado málinko zvoľnil alebo zámerne počkal, kedy sa Edvin priblíži. Fakt neviem, či maďarský reprezentant v tom okamihu tak prudko nasadil, ale evidentne sa približoval. Takýto rozdiel „na dosah“ trval ešte chvíľu, možno na úroveň cestného mosta.

Celý čas som s napätím sledoval, ako to dopadne, keď tu zrazu začal Radov prenasledovateľ strácať. Asi vytuhol, lebo evidentne spomalil, na okamih aj prestal ťahať, asi kvôli úprave hadičky na pitie. Vôbec som nedokázal v tých chvíľach fotiť, len som kričal na Rada: „ťahaj, ťahaj, má nejaké problémy!“ Netuším, či to Rado vnímal alebo nie, ale na moju radosť začal evidentne získavať dostatočný „víťazný“ náskok, ako máme možnosť vidieť aj tu, pár sto metrov pred dolnou obrátkou.

A na samotnej obrátke to vypadalo nasledovne a aj Rado si mohol skontrolovať celú situáciu sám. Ale musím poznamenať, že samotnú obrátku Rado zvládol bravúrne aj vzhľadom na to, že v nej predbiehal parádnym spôsobom španielsku kajakárku.

A už bolo dobre! V tom okamihu to muselo byť jasné aj samotnému maďarskému reprezentantovi, že zostane „v tieni“.... Ako sme už spomínali, Rado sa neobzeral, čo sa deje za ním a ťahal naplno. Ale napriek tomu, dokázal na mňa, zakričať pokyn pre Rasťa: „nech nachystá na poslednú prenášku pol litra vody“. Aj v tomto vidím jeho profesionalitu, že nepodcenil ani zdanlivo istý záver a doplnil tekutiny aj na poslednej prenáške.

Kto je táto neznáma žena s nádhernou náušnicou a ušľachtilým južanským výrazom? Prečo práve ju som zaradil do záveru mužského maratónu? Skúste uhádnuť! Úzko to súvisí práve s predchádzajúcou fotkou, na ktorej vidíte, že sa na Rada zavesila španielska pretekárka s číslom 57 s nádherným menom Amaia Osaba Olaberri, ktorá využila tú možnosť a od dolnej obrátky takmer až po poslednú prenášku sa odviezla s budúcim majstrom Európy.

Aj keď to bude znieť neskromne, ale žiada sa mi zvolať výborná fotka. Nemyslím na jej kvalitu, ale že dobre zachytáva dianie na trati. Konkrétne tu dokonalú súhru bratskej dvojice, kedy Rasťo perfektne plní pokyn od Rada a obaja makajú naplno. Aj keď na Rasťovej tvári už badať náznaky radostného úsmevu, lebo už tuší, že „je to doma“! Ale výraz Rada je jasný, ešte nie som v cieli, mám toho síce dosť, ale už to dokážem... napríklad.

Najdôležitejší „fanúšik“ na brehu, Radova manželka Zuzana so slovenskou zástavou v rukách. A netreba pripomínať, snáď len pre tých ozaj slepých, že nebola sama, kto držal Radovi palce. A nemám tým na mysli okolo idúcich členov rodiny....áno, už je to jasné, Rado bude otcom a rodinka sa rozrastie. Blahoželáme a držíme palce!

Tu snáď ani nie je moc čo dodať, Radove víťazné gesto vyjadruje všetko! Škoda, že nevlastním nejaké delo foťák s objektívom, ten výraz tváre by bol zaujímavý... Rado Rus sa práve stal majstrom Európy 2007 v maratóne na „domácej vode“ v Trenčíne! Paráda!

Tá radosť bola veľká, ale isto by bola väčšia, keby sa v tom istom čase nediala na brehu aj spomínaná smutná udalosť so šťastným koncom pre odpadnutého poľského pretekára. A že to vnímal aj Rado, je úplne jasné aj z tohto záberu.

A na brehu to už vypuklo naplno. Gratulácie, blahoželania, objatia. V tomto prípade s trénerom Jožom Ivankom, ktorý začal práve túto sezónu s Radom bližšie spolupracovať.

A jedno z tých najdôležitejších objatí na svete. Rado v náručí svojej maminy.

Tých fotiek by mohlo byť ešte veľa. Kamery bežali naplno, foťáky cvakali o sto šesť, Rado rozdával rozhovory na bežiacom páse. Aj sme si trošku zaskandovali (To je ono a Už je to doma), proste radosť bola veľká.

A trošku mimo záujmu verejnosti, prešiel cieľom na peknom ôsmom mieste druhý mladý slovenský reprezentant Matej Rusnák. Fakt zaujímavé, že práve on štartoval, keďže jeho hlavné zameranie budú krátke trate a ozaj sa držal statočne. Chcem tým poukázať, že za Radom je obrovská medzera, uvidíme, či ju dokážeme niekedy v budúcnosti zaplniť a či nebudeme už len spomínať, ako sa vyhrávali európske tituly. A kto vie, možno aj svetové. O to by to bolo krajšie, keby sa Radovi podaril takú husársky kúsok na horúcej maďarskej pôde.

Obidve maminy, manželka Zuzka, blízka aj vzdialenejšia rodina, aj veľa ďalších Nováčanov a iných Radových fanúšikov sa zišlo v ten deň na trenčianskom brehu. A to, čo svietilo na svetelnej tabuli po šiestom kole, nás všetkých hrialo pri srdci. (LAP 6 of 6, zaujímavé, že aj tento môj záber mal poradové číslo 266, tie šestky sa tam nejako priplietli...)

Rado bol už dávno na dopingovej kontrole, všetci ostatní pretekári v cieli a na brehu, keď na poslednú prenášku pribehol „hrdina dňa“ Mateusz Rynkiewicz z Poľska. Aj keď skončil na poslednom deviatom mieste takmer 12 minút za naším Rusnákom, nevzdal to a možno práve tých 12 minút bolo najdôležitejších v jeho doterajšom živote, kedy zachránil život svojho kolegu. Myslím, že niet lepšej fotky na záver našej trojdielnej reportáže z ME v maratóne C1 muži ako pohľad na jeho úsilie. Keď prichádzal do cieľa a aj na podnet od komentátora Gusta, ktorý popisoval, čo urobil a ako sa to všetko stalo, sme mu tlieskali (aspoň tá hŕstka divákov, čo sme tam ešte zostali), tak som mal zimomriavky po tele. Bol to podobný pocit, aký by som asi cítil, keby som zostal na večerné vyhlásenie a Rado by vystúpil na najvyšší stupienok. Ďakujem chlapci, Rado aj Mateusz! Boli to nádherné preteky...