Rozlúčková fotoreportáž z ME v maratóne – prvá časť

Možno si poviete, prečo začínam fotoreportáž záberom na poľského pretekára Mateusza Rynkiewicza, ktorý práve reportérovi STV vysvetľuje, aké to bolo ťažké vytiahnuť z vody odpadnutého reprezentačného kolegu Dawida Markowského? Vysvetlenie nasleduje, lebo to pokladám za najdôležitejší okamih pretekov. Aj keď je to možno nespravodlivé voči Radovmu úspechu, ale predstavte si, ako by sme oslavovali jeho prvenstvo, keby nebodaj došlo k tragickej smrti. Hrôza pomyslieť! Preto si myslím, že je správne oceniť jeho čin, kedy kolegu s veľkou námahou vytiahol z vody, prerušil svoje preteky, pomohol ho naložiť na záchranný čln a odprevadil ho až do priestoru cieľa, odkiaľ sa vrátil späť do svojej lode. Aj ako vždy pohodový komentátor Gusto, veľmi sympaticky vyzval kompetentných, aby na tento dôležitý moment nezabudli. V okamihu, keď sa Rado blížil do víťazného záveru nastal v priestore veže a na brehu menší zmätok, kedy Gusto volal rýchlo lekára, sanitku a vyzval na utvorenie koridoru. Našťastie dopadlo všetko dobre a po chvíľke sa od veže k nám ostatným dostala správa, že už je dobre, lebo odpadnutý pretekár už dýcha. Musím povedať, že mne táto mimoriadna udalosť dosť výrazne prekazila vychutnanie si Radovho víťazného záveru.

Ale poďme pekne po poriadku. V okamihu, keď sme my prišli do pekne pripraveného areálu, práve porazila Češka Marcela Krauzová v K1 juniorky na 23,7 km maďarské reprezentantky a získala titul majsterky Európy. Ako neskôr hlásateľ Gusto dodatočne vysvetlil, je možné, že nakoniec titul nezískala, lebo v danej disciplíne štartovali len štyri krajiny. V tom okamihu, keď to zaznelo v éteri, tak všetci, čo sme stáli v debatujúcom hlúčiku, sme sa zhodli na tom, že to je riadna blbosť a ak je platné takéto pravidlo, tak je nezmyselné. Ešte tak keby to boli dve krajiny, tak to ako tak chápem, ale pri štyroch to je ozaj absurdnosť, ktorú treba zmeniť.

Gusto do tretice a naposledy :-). Tentokrát v ženskej podobe, mala blond vlasy a hovorila len po anglicky. Samozrejme, že to bola len prekladateľka, ktorá sa obmedzila na čítanie mien a štartovných čísiel, ale na nášho osvedčeného komentátora kanoistických pretekov v SR nemala.

A ešte jeden záber z kategórie C1 juniori a opäť pretekár od našich západných susedov. S číslom 49 sa za svoj chrbát pri poslednej prenáške pozerá Martin Šťastný, ktorému sa však nepodarilo poraziť svojich dvoch maďarských rovesníkov a tak zostal pre neho „len“ bronz .

V štartovej listine C1 muži sa popri už tradičnom zložení objavilo aj jedno nové meno za Slovensko. Piešťanská nádej Matej Rusnák kráča v šľapajách svojho otca a to nielen symbolicky, ale aj doslovne ako v prípade tejto fotky na štart maratónu. Priznám sa, že môj laický pohľad na štartovnú listinu hovoril, že by bolo fajn, keby Matej mohol atakovať švrté až šieste miesto, ale aj tak bojoval statočne. Predpokladal som, že potom, čo z maratónskeho pelotónu odišli Bednář (CZ) a Hemonic (FR) na olympijskú 1000ku (alebo im to Rado v roku 2005 v Týne znechutil :-), tak sa súboj o medaily zúži na trojicu Rado Rus a jeho dvaja maďarskí súperi, čo sa aj potvrdilo.

Štart sa blížil, svedčí o tom aj skutočnosť, že Radov tréner Jožo Ivanko (viď vysačka) si vymieňa posledné pokyny a mobilné čísla s Rasťom Rusom, ktorý je už dlhodobo osvedčeným a kvalitným servismanom na prenáškach. Šprintuje minimálne rovnako dobre ako Rado s loďou a navyše behával a mohutne ho povzbudzoval ďaleko za prenášky smerom hore aj dole, takže si myslím, že Rasťo si v nedeľu nohy necítil, resp. naopak, tie nabehané kilometre sa možno aj hlásili :-). Po brehu počas preteku pobehoval aj mierne nervózny Jožo, ktorý sa po ukončení vlastnej pretekárskej kariéry začína vžívať do trénerskej úlohy, ktorá je častokrát náročnejšia, ako keď je človek sám pretekárom.

A je tu štart a prvé stovky metrov. Ostrý štart som fotograficky zmeškal, lebo sme so synom vyberali biky z auta. Pre nás je dôležité a prirodzené sledovať preteky pokiaľ možno po celej dĺžke trate, ale o tom viac neskôr. Po štarte sa na vode utvorili klasické „vlnové“ skupinky, pole ťahá Španiel, prenasledovaný dvomi Nemcami a „neskorším (ne)šťastníkom“ z Poľska a v druhej časti fotky sa formuje „maďarský vláčik“, ktorému sa na vlne úspešne drží v zmysle pokynov svojho otca (ktorý sa mimochodom počas preteku tiež preháňal na hrádzi na bicykli) mladý Matej Rusnák. Rado na fotke nehľadajte, jeho štarty sú dlhodobo známe a tam už nie je ani moc, čo riešiť... staré známe porekadlo hovorí, že „Starého psa novým kúskom už nenaučíš“. (Rado prepáč, ja viem, že ty ešte nie si starý pes. :-)

Ale ani Rado sa neflákal. Dokonca veľmi takticky ako sa na skúseného psa, pardón chcel som napísať borca patrí, išiel si svoju vodu a už pred druhým mostom mal vedúcu skupinku na dohľad. Medzitým sa v nej pomer síl zmenil a došlo k inému rozloženiu pozícii, kedy sa na čele usadili Maďari, prenasledovaný naším Rusnákom a zvyškom sveta. A tu sa zastavím práve pre tom našom bicyklovom monitorovaní trate a priebehu pretekov, len vďaka tomu, máme k dispozícii tieto fotky a priblížime vám aj to, čo by ste inak nemali šancu vidieť, iba ak z počutia. A ani super umiestnená veľkoplošná obrazovka a jej kvalitné zábery vám niektoré miesta nedokáže ukázať. Tu ma ešte napadá jedna myšlienka, keby náhodou niekedy v budúcnosti nebodaj ešte niečo bolo na Slovensku, tak potom by stálo za to podumať, či signál, ktorý išiel do obrazovky by sa nedal zavesiť aj na net. Takto by si prišiel na svoje aj anonym 12.7 z MSB so svojou vtipnou požiadavkou, kde si môže naladiť prenos z maratónu. No milý môj zlatý, budeš sa musieť uspokojiť s touto našou fotoreportážou a prípadne verím, že si sledoval v sobotu večer športové správy na STV1, kde bol pekne spracovaný aj keď krátky šot z Trenčína.

Táto fotka sa mi páči. Má pre mňa viacero významov. Napríklad viacnásobný majster sveta Edvin Csabai sa otáča a hľadá svojho najväčšieho súpera. Alebo sa otáča akoby chcel Rada vyzvať na súboj. A zároveň sa mi na nej páči ako zachytáva to obrovské Radove úsilie s akým sa snaží dotiahnuť na čelo pretekov. Tesne za Radom je Matej Rusnák a je veľká ozaj veľká škoda, že sa mu nepodarilo udržať sa s ním a že neutvoril neskôr napríklad práve s nemeckým pretekárom dvojičku. Pre úplnosť a vašu predstavu podotýkam, že sa nachádzame tesne za dolnou obrátkou v prvom kole.

A už sme sa presunuli na prvú prenášku, kde Rado už jednoznačne dobieha dvojicu made in Hungary a vypadá to, že sa preteky ponesú v klasickom duchu kto koho kedy bude voziť.

A prvá prenáška vypadala veľmi optimisticky aj pre „Vajca“, fakt niekde tu som ho tipoval pred pretekmi ja. Ozaj škoda, že sa neudržal s číslom 72 Nemcom Franzom, bola by to super premiéra medzi dospelými.

A pri vstupe do druhého kola už bola aj známa odpoveď na otázku, kto koho povezie. Na jednej strane asi všetci na brehu boli radi, že Rado ich dobehol už v prvom kole, ale na strane druhej už sa špekulovalo práve o tom vození a vydávali sa reálne (aj trénerske) pokyny, nech ich Rado nevozí. Ťažko si vybrať, ešte ťažšie radiť. Ale aj z tohto záberu je jasné, že Rado je v tom čase plný síl a odhodlania, čím skôr sa ich striasť.