Všetko so všetkým súvisí

Taká maličkosť. Ani sme si poriadne nezvykli na to, že máme v rodine klubov agilného zvolenského benjamínka a on už má svoje vnútomé problémy. Niekto by si myslel, že sú to problémy osobné. Navonok to totiž tak aj vyzerá. Ja tvrdím, že ide o problémy systémové. Prekonávajú ich prakticky v každom klube s plnokrvnou činnosťou. Ibaže, niekde ich vedia prekonávať, alebo ich už prekonali. Nie vždy to musí byť prostredníctvom "občianskej vojny".

Slovenská kanoistika XXI, Milan Rosa | 20.12.2003 14:09:22

V čom je tu teda ten systémový problém. V plnokrvne fungujúcich kluboch - bez ktorých by mimochodom neboli vrcholové strediská, riadiace centrá, zväzy, ba ani olympijský výbor - sa pestujú rôzne vodácke aktivity, rôznou intenzitou, na rôznej úrovni a samozrejme, s rôznymi výsledkami. Zvolenský klub, pod taktovkou agilného funkcionára priateľa Miškoviča má veľa z charakteristických čŕt takzvaného branného vodáctva. Sám Miškovič prišiel s nápadom robiť vo Zvolene aj rýchlostnú kanoistiku a aj to kus potiahol v tomto smere dopredu. Nezvládol však dynamiku rôznorodosti záujmov klubu a podľa všetkého a najmä, nebol trpezlivý. Vodáctvo si vyžaduje zručnosť a podmienkou je plávanie. Z tohto základu sa dá orientovať na rýchlostnú kanoistiku rovnako, ako na slalom, zjazd a rôzne iné aktivity. Po skončení pretekárskej kariéry , ak zostanú sily a záujem, nasleduje práca v klube a rekreačný šport. Postaviť problém ako "buď -alebo" už v žiackych ročníkoch nemá zmysel. Až na to - a tu sme u jadra systémového problému, špecificky slovenského - že súčasná organizačná nadstavba je v rozpore so situáciou v kluboch a nahráva spomenutému "buď -alebo." Rolu hrá samozrejme finančný záujem klubu a mnohé iné vplyvy .Tieto veci sa ale dajú vždy prekonať, napríklad Stanovami klubu. Čo sa ale prekonať nedá je to, že Nadstavba sa umelo delí a až ICF na najvyššej úrovni nám pripomenie, že chce a uznáva len jedného partnera za jednu krajinu.

Akceptovali sme realitu na medzinárodnej úrovni a "zhlobili" sme Slovenskú kanoistickú asociáciu združujúcu vodákov na divokej vode a rýchlostných kanoistov. Nevieme si dať rady ( slovensky povedané "chytiť sa rozumu") vo vodnej turistike, raftovaní a nie sme ani organizačne prispôsobení ( otvorení) pre tie športy na vode, ktoré ešte len prídu. Na škodu sebe a v tomto prípade tiež zvolenskému vodáctvu.

Milan Rosa