Vítanie či zaháňanie jari

07. 02. 2004 Schwarza, Rakúsko

12.02.2004 13:47:24

Keby ešte besnel socializmus a rozkvitalo budovateľské úsilie, Ivanko ako pôvodca všetkého čo sa udialo v sobotu , by bol hlavným plánovačom niektorého národného podniku - nositeľa radu práce. Keďže socík je tatam, Ivanko vymýšľa a plánuje akcie, okrem iného aj vodácke. Je síce pravda, že sa ich potom veľakrát nezúčastní , ale teraz s nami vypiekol . Išiel aj on.

Píše sa 7. február 2004 a stojíme uprostred jari, aspoň počasie je také zblbnuté, že to tak vypadá. Príroda je z toho zblbnutá, prší a topia sa snehy a je teplo. Vodákov ktorí ešte nezblbli, zblbol Ivan a tak sa v sobotu ráno stretávame na lodenici. Podaktorí sú poznačení vodáckym plesom, podaktorí oslavou kamarátových narodenín. Aby som to uviedol na správnu mieru zase. Nie je pravda, že športovci a hlavne vodáci pijú. To musím dementovať. To len podaktorí alkoholici športujú.

Naväzujeme na autá, keď z Ivanovej lode odstránime blato lopatou. Do Ivanovho tátoša sadáme: Ivan ( Infrared ), Peter ( Topo ) a Ja ( Razor )

Do Tomášovho auta s ládujú: Tomáš (3D), Katka a Maroš ( Pálava )

Za hranicami priberáme tretie vozidlo s posádkou z Dunajčíka. Aďo ( Whiplash ) s Capkom (S6 ), plus nejakí traja ľudia, ktorí lezú na kopec aby z neho zas zliezli alebo sa motajú po lese. Tuším sa tím humanoidom hovorí peší turisti.

Aby bolo u nás veselšie a v treťom aute menej trpeli tlmiče Aďo presadá k nám a cestou chválime Ivanove auto s prebytkom dverí a líčime strasti vodáctva nášmu nováčikovi na Schwarzi Petrovi , popisujeme mu detailne všetky tri obtiažne miesta aj keď je len jedno ťažšie a končí to tým, že ho ukľudňujeme: „Keď sa vykopeš musíš si pomôcť sám , lebo je taká zima , že my Ti nepomôžeme.“ Kým sme ho takto stihli ideologicky vyzbrojiť aj sme sa ocitli na mieste. Je tam aj Capko ešte pred nami a to sa nám cestou stratil. Nálada v druhom aute bola dosť veselá, lebo osadenstvo , ktoré nešmátralo po volante či rýchlostnej páke, tak šmátralo po fľaši.

Kým sa zvážajú autá a turisti, súkame sa do gumy, štartuje sa Pálava, zisťuje sa stav a teplota vody. Vody je dosť a teploty dosť málo. Po návrate šoférov robíme pár nestrojených fotografií na snehu a hurá na vodu.

Peter nám asi neveril , lebo hneď pri prvom pristávaní v tíšine kopal a tak sme museli porušiť dané slovo a pomôcť mu. Tomáš občas eskimuje, nie a nie sa vykopať, ináč nuda. Bacha na neho. Je to drsňák, deň pred tým kopal a eskimoval na zátoke. Pálava sa tiež nie a nie prekoprcnúť. Sem tam posurfujeme, kde tu kamsi pcháme špičku lode, sem tam nechcený eskimák, najviac sa však asi vyšantí Capko na S6. Povzbudzujeme a cepujeme spoločnými silami Petra a Tomáša na ich premiére na tejto riečke. Počasie nám ešte žičí, tak sa popri člnkovaní kocháme okolitými kopcami. Prichádza osudné miesto tzv. esíčko. Peter aj chcel preniesť, lebo bol trocha nesvoj prvýkrát v Tope. Nakoniec sa nechá nahovoriť. Vravím mu: „Drž sa za mnou a nič sa Ti nestane“. Oklamal som ho! Stalo sa! Zase kopal, ale veľa mu nechýbalo, len pár metrov a správny náklon. Tomášovi sa stalo toto miesto takisto osudným. Spomíname nostalgicky na to ako sme tu kopali a krysili my, keď sme tu boli prvý krát. To boli časy. Chytáme lode, pádla a plavcov a zase sadáme na vodu a by sme dokončili započaté dielo. Prichádzame k autu a s veľkou radosťou sa zbavujeme mokrých vecí a súkame sa do suchého a teplého. Skončili sme a s nami skončila aj jar, lebo začal fúkať alpský severák, začalo popŕchať - ozajstné kosische winter. Rýchlo po auto a poďme domenko. Cestou kujeme ďalšie pikle, ohovárame. Capko nás zase nejako obieha a stretáme sa až v Blave a už sa tešíme na fotky a na plaváreň, kde si ešte troška ujasníme zač je na tej vode eskimák.

Ahoj Ja