Tarr má dvojnásobnú radosť.

Juraj Tarr sedel v slovenskom štvorkajaku už na olympijských hrách 2000 v Sydney. Potom sa z posádky vytratil a do "formuly 1" rýchlostnej kanoistiky vrátil sa až o sedem rokov, keď na poste zadáka vlajkovej lode slovenskej rýchlostnej kanoistiky vystriedal Róberta Erbana. Po ôsmich rokoch sa tak v Pekingu opäť predstavil na olympijských hrách. Tentoraz neprežíval sklamanie zo 4. miesta ako v Sydney, ale obrovskú radosť zo striebra. "Pred ôsmimi rokmi sa štvorkajak skladal akosi narýchlo. Boli sme vtedy mladí, chýbali nám väčšie skúsenosti. Teraz sme na tom lepšie aj po fyzickej stránke. Rovnako je to oveľa lepšie aj psychicky. Tento rok sme na všetky preteky nastupovali s vedomím, že na to máme. Nikto nebol vystresovaný, čo bol veľký krok k úspechu," porovnal po striebornej finálovej jazde Juraj Tarr aktuálnu situáciu s pozíciou spred ôsmich rokov.

SITA, pp, mj, zs | 22.08.2008 17:19:57

Pre dvadsaťdeväťročného Komárňana je 2. miesto možno ešte krajšie ako pre ostatných. V roku 1996 mu totiž diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy. Po vyliečení sa vrátil do súťažnej rýchlostnej kanoistiky a začal dosahovať špičkové výkony. "Veľmi sa teším. Bude tomu desať rokov, čo som sa vyliečil. Už som vtedy v niečo podobné ani neveril. Po Sydney som rovnako nedúfal, že niekedy získam na olympiáde medailu. O to väčšia je moja radosť," dodal Juraj Tarr.