Splavovali sme Lotyšské rieky

V júli roku 2001 sme sa zúčastnili zájazdu na lotyšské rieky, ktorý organizovali členovia vodáckeho oddielu BAZ-ky. Zájazd sa robil tradičným spôsobom, autobusom s kanojkami na vleku. Bolo nás tridsaťšesť, z toho šesť detí.

Žela Mišíková / Slovenská kanoistika 2002 | 05.01.2003 17:51:12

Prečo práve lotyšské rieky? Boli tu už pozitívne skúsenosti s riečkami v severovýchodnom Poľsku a Fínsku a charakter krajiny v Lotyšsku je podobný. Navyše sme nevedeli o nikom od nás, kto by bol splavoval tamojšie toky, takže to zaváňalo novotou akýmsi prieskumníctvom. Údaje o tom, čo sa v Lotyšsku oplatí splavovať, odkiaľ“ a kam, získali naši vedúci - Jožo Páleš a Jano Gazda, predovšetkým zo stránok internetu. Dico Mišík si spomenul na zabudnutú príručku "Vodnyje maršruty" po sovietskych riekach, ale hlavne na svojich vodáckych priateľov z Rigy , s ktorými nedávno v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, splavoval gruzínske rieky. Tí mu ochotne podali písomné informácie, ba dohovorili si s našou skupinou aj osobné stretnutie v Lotyšsku. Dostali sme od nich mnohé cenné informácie.

Rátali sme s chladným, daždivým severským počasím, takže sme boli milo prekvapení príjemným letným počasím. Pršalo síce dosť často, ale väčšinou v noci a nie dlho. Cez deň nás obyčajne vyhrievalo slniečko a na našu radosť zachádzalo neskoro, inak by sme boli stavali stany vždy až potme. Napočudovanie teplé boli aj vody v riekach, výborné na kúpanie, ba dokonca aj v Baltickom mori, ktoré sme tiež opáčili.

Zišli sme všetky odporúčané rieky, prepádlovali sme okolo 300 km za desať dní strávených na vode. Prúd v riečkach nebol rýchly, aj keď vyslovene stojatú vodu sme nemali. Miestami sa našli aj perejky -WWl , ktoré sa niektorým, čo doteraz toho ešte veľa neodpádlovali, zdali ako WW3 a dali im príležitosť aj na vykúpanie. Vody bolo všade dostatok, ale raz sa nám podarilo zakotviť na drevenom kole uprostred rieky , takže jediným spôsobom, ako sa dalo odtiaľ dostať, bolo skočiť, do vody.

Splavili sme šesť riek. Salacu od jazera Burtnieku temer do mora, cca 100 km. Celkom počiatočný úsek, po výtoku z jazera, pripomínal nížinnú riečnu deltu, potom nasledoval úsek s nevysokými brehmi a lužným lesom, ale čoskoro sa charakter rieky zmenil. Prechádzali sme popod vysoké brehy tvorené červenavými pieskovcovými útvarmi, s dierami pre brehule, ale aj s malými jaskynkami, z ktorých prýštila ,studená voda. Na Gauji, ktorá je najznámejšou turistickou riekou v Lotyšsku, sme najprv zišli nižší úsek - od starobylého mesta Césis po prievoz pri osade Ligatne, v oblasti národného parku. Tento úsek mal podobný charakter ako spodná Salaca. Riečku tiež vrúbili načervenalé pieskovcové útvary , tiekla pomerne rýchlo a miestami nás aj ľahko pohúpala po neškodných vlnkách. Nazreli sme aj do ústia riečky Amata, prítoku Gauje, ktorá je hádam jedinou divokou riekou v Lotyšsku, pravda len na jar, keď má dostatok vody. Krásna bola rieka Abava, ktorú sme splavovali od rekreačného strediska Kandava až po ústie do rieky Venta (73 km). V jej hornom úseku bol kamenný prah cez celú rieku, s výškovým rozdielom asi 1 m, takže v jazdcom divokých vôd konečne pookrialo srdce. Škoda len, že nikto nemal loď vhodnú na splavovanie ozajstných perejí, takže kanojky tých, čo sa na zjazd dali, dostali trochu zabrať. Po Vente, ktorá svojou šírkou už pripomínala dolný Hron, sme potom prešli ešte niekoľko kilometrov, veľmi príjemne prerušených pobudnutím pri jazere spojenom s riekou úzkym ramienkom. Končili sme pod mostom pri obci Zlékas. Napokon sme sa plavili po úzkej riečke Rinde, ktorá po spojení s riečkou Stende sa mení na trochu väčšiu, prekrásnu rieku Irbe, hadiacu sa hlboko medzi pieskovými brehmi porastenými krásnymi lesmi, až v ústí do Baltického mora, v pokojnej civilizáciou nedotknutej oblasti. Najsilnejším zážitkom pre nás bolo vplávanie do mora, po riečke Irbe. More nás vítalo už dlho hukotom, skryté za pieskovou kosou. Ukázalo sa nám až po hodnej chvíli za zákrutou, modré s belavými spenenými vlnami, zaliate slnkom. Hnedastá riečna voda kontrastovala s morskou modrotou. S prázdnymi kanojkami sa mládež vybláznila jazdiac na vlnách hrebenačkách. Všetko bolo orámované pieskovými dunami a nad tým ticho stál borovicový les. Ešte vtáci nebeskí a už len my, čo sme mali pocit, že všetka táto nádhera patrí nám.

Súhrnne by sa dali rieky, ktoré sme v Lotyšsku splavili, charakterizovať ako malebné, úzke riečky, veľkosťou najčastejšie pripomínajúce Malý Dunaj. Na svojich horných úsekoch boli lemované lesmi lužného charakteru, na aké sme u nás zvyknutí, na rozdiel od našich riek tam však hladinu pokrývali hojné lekníny. V ostatných úsekoch sa rieky hadili zarezané v pomerne hlbokých pieskovcových brehoch, sfarbených väčšinou do hrdzavočervena. Na stredných a dolných úsekoch brehy vrúbili lesy nelužného charakteru, aké u nás ani nevídať. Boli tam vysoké košaté staré duby , tuho rozvoniavajúce lipy , mohutné javory , veľa ihličňanov , hlavne borovíc. Voda v riekach bola tmavej hnedastej farby, ale bola číra, čistá a napočudovanie teplá, výborná na kúpanie. Miest na voľné táborenie bolo na brehoch riek nadostač. Na mnohých bolo ohnisko, ba aj drevené stoly , či lavice. Nikto nás nikde nepreháňal a nevyháňal. Turistov bolo len zopár, všetko domáci. Niekde nás vodáci plaviaci sa väčšinou na nafukovacích kajakoch, zdravili radostným pokrikom "Čau Slovakia ". Po prúde sa rýchlo roznieslo, čo sme zač. Našou lámanou ruštinou sme sa dohovorili všade, ba naši "hovorcovia" poskytli aj interview pre miestnu televíziu, ktorej zástupcovia nás dostihli na rieke Gauja. Lotyši nie príliš radi počujú ruštinu, ale keď zistia, že ju ovládate horšie než oni a že ide len o nevyhnutný dorozumievací prostriedok, radi vám vyjdú v ústrety. Sú to veľmi srdeční ľudia. Prežili toho veľa, veď za Stalinovej éry vyše milióna Lotyšov bolo vyvezených na Sibír, či zabitých, čo predstavovalo temer tretinu obyvateľstva.

Na záver chcem povedať, že všetci, čo sme sa zúčastnili tohoto zájazdu sme prišli domov veľmi spokojní, obohatení o krásne zážitky na vode aj na brehu. Ak túžite po pokojnej krásnej prírode, ak sa chcete plaviť po mierne prúdiacich riečkach, len málo dotknutých civilizáciou a pritom sa pohybovať vo svete civilizovanom, kde máte pocit bezpečia, vyberte sa do Lotyšska.