Sezóna 2002.

Tohtoročná sezóna je za nami a preto hádam nezaškodí poobhliadnuť sa, aká vlastne bola. Aby som si úlohu trochu zjednodušil, rozdelím ju na domácu a zahraničnú. Samozrejme obidve spolu súvisia, ale predsa sú to len dva odlišné svety. Bez ďalšieho obchádzania hneď na úvod musím konštatovať, že tohtoročná sezóna čo sa týka výsledkov na svetových podujatiach a celospoločenského ohlasu na ne bola najúspešnejšia, akú sme doteraz zažili.

Miro Haviar, Slovenská kanoistika | 25.01.2003 20:10:37

Pretože základňa nášho športu je doma, začnime domácou sezónou. Kalendár pretekov máme pomerne stabilizovaný a na podmienky, v ktorých náš šport robíme myslím že dobrý. Je síce škoda, že väčšinu našich pretekov poriadame na neregulárnej vode, s tým však do budúcnosti vera neurobíme. Navyše situácia na Zelenej vode sa neočakávane skomplikovala kvôli nevyjasnenému prístupu do areálu. Výstavba nového kanála v Jarovciach má na Ministerstve školstva prioritu, ktorú umocňujú tohtoročné výsledky. Na druhej strane sú však stále nevyjasnené majetkové vzťahy (pozemok je síce štátny, ale je v užívaní dvoch organizácií), ako aj nákladné inžinierske siete, bez ktorých sa stavať určite nezačne. Naša investičná komisia robí čo sa dá, veci sa však v našom štáte hýbu len veľmi pomaly.

Oproti minulej sezóne došlo v našom kalendári len k jedinej zmene, keď sa VK Tatran rozhodol rozdeliť Hargašov memoriál na dospelých so starším dorastom a na Hargašov memoriál mládeže, pričom preteky dospelých presunul na prvú polovicu apríla. Zo systémového pohľadu to bolo myslím správne, svedčí o tom aj prihlásená konkurencia v kategórii dospelých. Výber tratí však už taký šťastný nebol. Záver trate dospelých po Dunaji a tiež preteky mládeže v Karloveskej zátoke občas viac pripomínali manévre záchranných čiat a o regulárnosti obidvoch pretekov (stretávanie lodí po Dunaji a vysoká voda počas pretekov mládeže) sa tiež dá polemizovať. Treba však jedným dychom poznamenať, že záchranné čaty fungovali na jedničku. Dúfajme, že organizátori sa do budúcnosti nad tým zamyslia. V opačnom prípade zrejme účasť ochudobnie. Ostatné preteky prebiehali v tradičnom duchu a bez problémov. Trenčania presunuli na regate už aj dlhé trate na starý Váh, čím urobili ďalší krok k zvýšeniu regulárnosti a navyše zorganizovali aj vydarené Majstrovstvá SR v maratóne. S týmito pretekami máme vyššie ambície, keďže do Trenčína boli pridelené Majstrovstvá Európy v maratóne 2007. taká nás všetkých teda ešte vera spoločnej práce, pretože ak má byť takéto podujatie úspešné, bude musieť zapracovať prakticky celý zväz.

Myslím, že preteky organizovať vieme. Nie že bolo všetko bez problémov, ale s prihliadnutím na naše skromné materiálne podmienky a väčšinou aj malé rozpočty to považujem za našu silnú stránku.

Tiež prenesenie Medzinárodnej regaty a Súťaží olympijských nádejí do Piešťan bolo dobré rozhodnutie. Zahraniční účastníci sú spokojní a to je to hlavné, prečo tieto preteky robíme. Zlepšiť bude treba prostredie pod vežou a tiež dotiahnuť niektoré detaily. Posunúť regatu na vyššiu úroveň a zvýšiť počet zahraničných účastníkov v zásade bez kvalitnej pretekárskej dráhy už asi nepôjde.

A teraz k medzinárodnej scéne. Začiatok sezóny nič zvláštne nenasvedčoval. Rozruch bol iba po rozhodnutí P. Blaha pre- sunúť jarnú prípravu komárňanského štvorkajaku z Talianska do USA. Boli sme za to zo strany vedenia Strediska MV SR ako aj SOV tvrdo kritizovaní a spolu s predsedom sme si svoje odskákali. Nominačné kritériá aj systém kvalifikácie ostali prakticky po starom. Systém povinných štartov seniorov vo všetkých singlových disciplínách sa síce ukázal ako prežitý, keď nie všetci ho dodržali a okolo rastlín na trati holi myslím viac kriku ako skutočných problémov, čo sa vlastne ukázalo aj neskôr v Račiciach. Svojou výbornou výkonnosťou prekvapil Erban ako v singloch, tak aj v debloch s Chorváthom na 500 m a Kadnárom na 1000 m. Vypuklo sa tu ukázal podľa mňa aj náš dlhšie sa vlečúci problém s rozhodcami na štarte. Urobili sme už krok dopredu (myslím že Kováč s Wiebauerom sú dobrí), bude treba ale urobiť toho ešte viac.

Spochybňovanie regulárnosti pretekov viedlo predsedníctvo k rozhodnutiu preložiť druhú záverečnú kvalifikáciu do Račíc. Mali sme veľké šťastie že na dva dni, kedy bol račický kanál voľný nadväzoval český kvalifikáč. Bolo si preto nutné prenajať iba štartovacie zariadenie a elektrickú prípojku z veže, čo sme finančne ešte utiahli. Preteky to holi určite regulárne (až na chýbajúceho traťového rozhodcu) a vydarené. Jediné, čo im voči nášmu kvalifikáču chýbalo bola antidopingová kontrola. Tú sa v krátkom čase do zahraničia vybaviť nepodarilo. Erban a spol. pokračovali vo svojej dominancii a predovšetkým časy obidvoch deblov (K2) dávali nádeje aj na dobré svetové umiestnenie. Na druhej strane prekvapila jasná prehra favoritov M. Riszdorfera s Bačom na K2 500 m. Na ME v Szegede sme preto cestovali so zmiešanými pocitmi. Keď totiž favorit prehrá, vzniká logická otázka, či sa on zhoršil alebo jeho premožitelia zlepšili. Inými slovami dobré výsledky sme v niektorých disciplínách čakali. To, čo sa tam udialo, určite nie. Začali to Kadnár s Erbanom na K2 1000m. Aj keď v závere mali namále, svojou čistou tempovou jazdou si druhé miesto jednoznačne zaslúžili. To, čo predviedli obidva naše štvorkajaky (kvôli histórii K4 1000 m a K4 500 m Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček a Juraj Bača a K4 200 m Rastislav Kužel, Ladislav Belovič, Juraj Lipták a Martin Chorváth) asi čakal len málokto. Bol to skutočne nádherný pocit, hlavne keď výprava opúšťala domov s malou dušičkou.

Nesklamali ani ostatní, snáď len od dvojice Chorváth - Erban

sa vo svetle ich výkonov z kvalifikácie čakalo trošku viac. Hneď po pretekoch zavládol v našej výprave, myslím že našťastie, opatrný realizmus. Úspechy na Majstrovstvách Európy, aj keď nie až takéto, sme dosahovali aj v posledných rokoch. Na Majstrovstvách sveta sa ich však často zopakovať nepodarilo. Majstrovstvá Slovenska, keď už neboli nominačné, ostali vo väčšine prípadov bez účasti najlepších (v každom prípade bez korenia). Z hľadiska domáceho hnutia to bola určite škoda, výsledky na MS však potvrdili opodstatnenosť zmien v systéme nominácie.

V Seville šlapalo všetko ako po masle. Hotel sme mali priamo v areáli pretekov, akreditácie holi pri príchode už pripravené, takže odpadlo obvyklé dlhé čakanie a počasie bolo tiež bezchybné. K tomu sa pridali aj bezchybné výkony našich športovcov. Obidva štvorkajaky zopakovali szegedské víťazstvá, aj keď teraz už oveľa tesnejšie. Ožili aj Páleš s Kubicom (6. miesto na C2 500 m) a Marcela Erbanová (7. miesto K1 500 m), čo je jej historicky najlepšie umiestnenie na MS. Hanbu nespravili ani singlisti Ostrčil, Nemec a Wiebauer. Smutní holi len Kadnár s Erbanom na K2 1000 m, kde ich siedme miesto určite neuspokojilo a viac sa čakalo aj od debla Chorváth - Erban na K2 500 m (2. miesto v B finále).

Napriek úspechom, ktoré bude veľmi ťažké v budúcnosti zopakovať, ukázala sezóna niekoľko paradoxov. Prvým je fakt, že naši seniori získali tri tituly Majstrov Európy, tri tituly majstrov sveta, teda stali sme sa možno aj športom c. 1 na Slovensku bez toho, aby sme mali regulárnu pretekársku (a tréningovú) dráhu. Našu komunitu to ctí, športové kruhy na Slovensku už menej. Trochu masla bude však aj na našej hlave, pretože nie je to tak dávno, čo sme začali so skutočným úsilím o jej výstavbu.

Druhým paradoxom je fakt, že napriek tomu, že máme osem Majstrov sveta a Majstrov Európy, náš najlepší kajakár Róbert Erban medzi nimi nie je. Nech je ako je, myslím si že dobrý športový psychológ by tu uplatnenie našiel.