Rozhovory z vyhlásenia-časť I, Juraj Bača

Čas beží šialene rýchlo a máme tu kopec snehu a február v polovičke, ale skúsme sa vrátiť ešte na vyhlásenie najlepších kanoistov SR za rok 2004 , ktoré sa uskutočnilo minulý rok v decembri v peknom prostredí hotela Holiday Inn sériou krátkych rozhovorov s ocenenými kanoistami, fotoreportážou a onedlho prinesieme aj písanú reportáž z vyhlásenia, ktorá vyjde v časopise NAUTIK (aktuálne dvojčíslo s reportážou je v predaji práve teraz od 14.2.2005). Na webe začíname rozhovorom s Jurajom Bačom, na ktorého sa obraciam s nasledovnými otázkami:

Sýkora Ivan | 13.02.2005 08:51:03

Práve počas jedného z rozhovorov, ktoré tu poskytujete ako na bežiacom páse, som započul, ako ste sa vyjadrili k pretekom na OH, že už počas rozjazdy ste cítili, že to nie je ono. Kedy sa vlastne ten pocit objavil, keď ešte aj na Zelenej Vode váš tréner tvrdil, že príprava prebieha v poriadku, čo mohla byť aj diplomatická odpoveď. Proste, či ste niečo podobné cítili aj pred OH alebo len priamo tam sa ten pocit objavil ?

Nie. Tibor Soós určite spomínal na Zelenej Vode, že sme vo forme, pretože všetky časy nasvedčovali tomu, že sme v progrese, že sa zlepšujeme. To znamená, že to smerovanie bolo dobré, dokonca na poslednom sústredení v Račiciach sme zajazdili podstatne lepší čas ako rok predtým. Aj to znamená, že sme boli pripravení na olympiádu dobre. Ale vzhľadom na to, že samotný pretek na OH má špecifický charakter, napr. je veľký rozdiel medzi rozjazdou a finále, klimatické podmienky a veľa iných faktorov. Jednoducho po rozjazde sme vedeli, že ten čas a hlavne pocit z tej jazdy nie je dobrý. Možno to bolo tým, že sme oddychovali viac ako sme boli zvyknutí, možno stravou, teplotou, to nikto nevie, šport je aj o tom, že v ňom rozhodujú detaily. Ale určite po rozjazde sme všetci z nás vedeli, že budeme musieť čarovať, aby sme dosiahli medailu a to sa nám nakoniec aj podarilo.

Čiže cítili to tak aj ostatní členovia posádky, bavili ste sa o tom.....

.....určite to cítili aj ostatní a kto videl tú trať, a kamera to ukázala detailne na tvárach, my sme tam vynakladali enormné úsilie a nebola to jazda na akú sme boli zvyknutí. My sme sa už v tej rozjazde trápili a spoliehali sme sa na to, že tie dva dni do finále sa ešte môže niečo zmeniť. Čarovať sa dá len v rámci určitých pravidiel a zmenilo sa len to, že sme siahli na bronz. Rozdiel medzi nami a Nemcami bol minimálny, čo je zase otázka aj športového šťastia, ale na prvú posádku, na Maďarov sme v ten deň formu nemali.

Ešte sa teda vrátim k tomu okamihu, že teda do Atén ste necestovali s tým pocitom... ...nie, my sme išli maximálne pripravení. Mali sme pocit 100% formy, len to je taká vec, že forma v športe, aspoň naše skúsenosti sú také, že človek má ten pocit, ale ten príde, ale aj odíde. Hovorím, že podľa mňa najväčší problém bol takmer týždeň rozdiel medzi rozjazdou a finále a je veľmi ťažké byť maximálne pripravený aj na rozjazdu aj na finále.

V súvislosti s OH a s vaším bronzom odzneli v tlači „isté problémy“ s vaším finančným ohodnotením, vás som práve vnímal ako takého „hovorcu“. Vyjadril ste sa v tom zmysle, že vaša odmena nie je adekvátna a Erik Vlček sa v inom rozhovore spomenul, že musíte o ňu bojovať. Dostalo sa to na pravú mieru a ste už spokojní ?

Trošku sa to asi zle pochopilo. Myslím, že Jožo Gonci niečo vyjadril, svoj názor a pocit nespokojnosti. A spomenul aj mňa, že mám podobný názor, ale ja neviem ako k tomu dospel, keď vo všetkých svojich rozhovoroch a názoroch, ktoré som prezentoval, som stále tvrdil, že SOV, ktorý nás zastrešoval, má našu 100% dôveru. T.z. že p.Chmelár a jeho slovný prísľub pre nás znamená viac ako 10 podpisov niekde možno inde. Ja som vedel, že odmena, ktorú nám on prisľúbil dôjde, aj keď oneskorene kvôli istým finančným problémom na ich strane. Druhá vec je výška odmeny, tá súvisí s celkovým stavom športu na Slovensku, to neovplyvníme, to je iná vec. Nehovorím, že som nespokojný, ja som vyjadril len ten názor, že K4 ako posádka by mala byť ohodnotená ako štyria ľudia, ktorí v nej sedia a nie ako jeden subjekt, ktorý sa musí deliť štyrmi. Ľudia by si mali uvedomiť, že my štyria odvádzame prácu, my štyria sa stravujeme, štyria sa obliekame a my nie sme jeden subjekt, ktorý odráža prácu jedného človeka.

.....aj v krátkej diskusii na kanoe.sk odznel súhlas s týmto názorom, aj ja sa k nemu prikláňam, že to je slabá odmena pre štyroch....

Ono niekto si môže myslieť, že to vyznieva neskromne. Ale keď si uvedomíte, že treba motivovať mládež a za olympijské zlato môžete dostať ako člen K4 myslím, že 600tisíc tak za to si dnes nekúpite ani byt. Nehovorím, že by sme chceli zarábať milióny, ale olympijské zlato sa udeje so zázrakom možno raz za život...nehovoriac o tom, že za bronzovú medailu to nebolo ani zďaleka toľko.

Skúsme obrátiť list, vrátili ste sa zo sústredenia v USA, ako ste spokojný s jeho priebehom a vo vašom prípade ešte špecificky predchádzala tomu dovolenka v Amerike....

Áno, využívam tú možnosť, že keď cestujeme na sústredenie, odletím skôr, vzhľadom na to že brat žije v USA, tak jedným letom zabijem dve muchy. Boli sme veľmi spokojní, vzhľadom na to, že sme chytili perfektné počasie, celý mesiac sme mali 30stupňov. Mohli sme sa 100% pripravovať, najazďovali sme kilometre, zahájali sme zimnú prípravu vlastne objemovou fázou na vode a bolo to perfektné. Tam nie je o čom diskutovať, toto by nám Európa nikdy neposkytla kvôli klimatickým podmienkam.

Ako ste sám spomenul, začala zimná príprava, teraz ste v lesku reflektorov a v záujme kamier počas vyhlásenia, ale práve pre vás nastáva obdobie tej tvrdej zimnej prípravy v domácich podmienkach. Pre vás je to už opakovane to isté, ako to zvládate ?

Áno, je to v podstate určitý stereotyp, s ktorým sa naučí človek žiť. Ďakujem týmto aj zväzu, že nám vychádza v ústrety a aj toto dnešné stretnutie je v čase nášho voľna, t.j. vo štvrtok poobede. Celkovo sa to dá zvládnuť...

Ja som práve mal na mysli ten vnútorný pocit, kde beriete chuť do tej monotónnej driny? Spomenul som to pred chvíľou nejakému novinárovi pred chvíľou, ktorý sa nás pýtal, či sme spokojní ? Sme spokojní, ale v každom človeku by mal byť maličký pocit nespokojnosti, čo sa dá ešte zlepšiť a v nás to určite ešte je. To nás ženie dopredu a my by sme stále chceli byť lepší a lepší. Chceli by sme tú bronzovú medailu pretaviť na vyšší kov - striebro, zlato....

Narážate týmto na medailu z OH v Pekingu?

Jednoznačne naša perspektíva je taká, samozrejme čas ukáže, či budeme ako K4 fungovať , či sa nebudú jazdiť aj iné disciplíny K2 a K1. Ale určite perspektívna je práve tá olympijská medaila, lebo titulov majstrov sveta máme šesť, takže najviac nám chýba tá zlatá olympijská medaila.

Budeme vám držať palce, nech sa darí! Ďakujem za rozhovor

×

Prihlásenie

Na to aby ste mohli vkladať komentáre, je potrebné sa prihlásiť.

Prihlasovacie meno

Prihlasovacie heslo

Prihlásiť

V prípade ak ste zabudli heslo, prejdite na obnovenie hesla.

V prípade ak nie ste registrovaný, prejdite na registráciu.

Zavri

Späť na zoznam aktualít

---