Rozhovor so Svetlanu Kapišovskú, alebo tiež trocha exotiky.

So Svetlanou Kapišovskou sme priatelia už od žiackych kategórií. Zjednodušene by sa dalo povedať, že sme generácia MSJ 1993. Osudy mnohých vtedajších juniorských reprezentantov sú známe. Môžeme sledovať úspešnú kariéru nášho vrstovníka Rasťa Kužela, na Internete tiež vidíme prácu Rada Šimočka, ostatných možno stretneme na pretekoch a na lodeniciach.

05.04.2004 03:35:21

O Svetlane sa bežne dozvedáme málo. Verím, že tento mini rozhovor bude preto pre kanoistov zaujímavý.

1. AP: Sveťa, na vode sme sa stretli naposledy pred desiatimi rokmi a boli to práve MS juniorov 1993 v Račiciach. Ty si zaznamenala veľké medzinárodné úspechy už roky pred tým. Ako teraz vnímaš celé toto obdobie?

SK: No, mal to byť tak povediac vrchol mojej juniorskej kariéry. Mala som to šťastie štartovať už na MSJ vo Viedni 1991, v posádke K4, kde sme obsadili pekné šieste miesto, na Svetovom pohári v Hamburku 92 sa podarilo tieto výsledky ešte zlepšiť, šieste miesto na K1, piate na K4 a strieborná medaila na K2. Mojim cieľom bolo získať medailové umiestnenie na MS v Račiciach. Aj keď bol začiatok sezóny veľmi sľubný, bohužiaľ sa moje plány zvrtli hlavne zo zdravotných dôvodov. (Keďže už v sezóne 1992 boli v juniorskej dámskej kategórii určité nejasnosti v nominačných kritériách, hlavne na obsadenie trate K1 500 v Hamburgu, kde po mojich víťazstvách v oboch kvalifikačných pretekoch, MS Slovenska a Medzinárodnej regate v Račiciach tesne pred Svetovým Pohárom, bola na uvedenú trať nominovaná na návrh reprezentačného trénera juniorov iná pretekárka, aj keď nakoniec neštartovala, bolo viac menej zrejmé, že akékoľvek zaváhanie môže stáť sezónu.) Tak ako som spomenula, bohužiaľ nastúpili zdravotné problémy, k čomu sa pripojil fakt, že piešťanský tréner zanechal v polovici sezóny trénerstvo. Niekoľko týždňov sme trénovali sami, avšak potom sa nás nezištne ujal Vladko Husák, za čo som mu doteraz vďačná. Musím ďalej poďakovať Slovenskému zväzu, že ma napriek zdravotným problémom nominoval na MSJ v Račiciach, aj keď sa nemôžem zbaviť pocitu, že napriek tomu, že sa o mojej zdravotnej situácii a situácii v klube vedelo, zo strany trénera juniorskej reprezentácie, ani zväzu sa nepodnikli žiadne kroky k jej riešeniu, aj keď šlo v daný okamih o jenu z jednotiek v juniorskej dámskej kategórii. Takže sa to dá celkovo zhrnúť ako poriadne nevydarená sezóna (úsmev).

Naviac, keďže išlo o posledný ročník na gymnáziu a prijímacie skúšky na VŠ, po neúspešných prijímacích pohovoroch v Bratislave, nakoniec zvíťazila Pražská právnická fakulta a stredisko vrcholového športu v Nymburku. Až do roku 1995 som popri štúdiu naďalej pokračovala s kanoistikou na reprezentačnej úrovni, aj keď som bola nútená s vrcholový šport zanechať po pomerne komplikovanom zranení členka, ktoré skončilo dvakrát na operačnom stole, bohužiaľ tiež v predolympijskej sezóne. Takže nakoniec som definitívne vymenila pádlo za súdne spisy, a momentálne sa venujem advokácii.

Na margo odchodov by som predsa len niečo rada poznamenala. Minulé leto ma v Slovenskej tlači zaujal oslavný článok jedného z členov Slovenskej vodnopólovej reprezentácie, ktorý zmenil štátne občianstvo, aby sa mohol zúčastniť MS ako člen Maďarskej reprezentácie, z ktorou zhodou okolností získal titul majstra sveta. Myslím, že v súčasnom vrcholovom športe nie je ojedinelé, že športovec využije možnosti "zmeny týmu" pokiaľ sú mu poskytnuté neporovnateľne lepšie podmienky. O to viac ma zaráža postoj, ktorý sa zaujal k mojej situácii. V Nymburku mi bola poskytnutá dokonalá zdravotná aj trénerska starostlivosť, na druhej strane som sa stretla s totálnym nezáujmom zo strany nášho reprezentačného trénera k akémukoľvek riešeniu situácie v klube i po zdravotnej stránke. Podotýkam, že v mojom prípade navyše k zmene štátneho občianstva nikdy nedošlo....

2. AP: Spomínam, že v tom období delenia republiky sa dialo veľa neuveriteľných vecí a málokomu z nás to prospelo. Ale viem, že definitíve si to pádlo za súdne spisy nezamenila. Ale nemútiš vodu ani vo Vltave, ani v Sĺňave. Kde teda teraz kotvíš?

SK: To je pravda, napriek všetkému si rada zajazdím, momentálne na vodách Atlantiku. Pred pár rokmi som nasledovala manžela za prácou na Kanárske ostrovy. Tri roky sme pôsobili na Fuerteventúre a momentálne v Santa Cruz de Tenerife. Bolo treba "znovu vyštudovať" školu, zložiť miestne advokátske skúšky, pričom mi kanoistika vždy pomohla odreagovať sa.

Na Fuerteventúre som vo voľnom čase pomáhala s trénerstvom detí v miestnom klube. Znamenalo to v podstate začať od začiatku. Je jasné, že kvôli klimatickým podmienkam sú tu K1 pomerne vzácne. Používajú sa tu hlavne morské kajaky, jak na turistiku, tak na jazdu na vlnách, aj keď v poslednom čase sa stále viac objavujú preteky na dlhé trate aj na morských kajakoch. Podarilo sa nám získať tri K1, jeden K2 a zopár minikajakov pre tých najmenších. Aj keď sme boli tak trochu v bojových podmienkach, hneď sa objavilo cez 30 detí, čo bolo pomerne dosť keď si spomeniem na naše „bojisko“: lodenica - malá búdka v prístave, šatne a hangár dohromady, sladká voda vzácnosťou a málo materiálu. Deti boli ale úžasné, v pohode sa striedali na tých pár lodiach, môžem povedať, že po prvom lete sa skoro všetci naučili na K1, bez ohľadu na vek. Jednoducho nadšenci. Posilovňu, dopravu a nejaké tie dresy na preteky nám poskytol miestny futbalový klub, pomáhali rodičia. Niektorí sa dokonca pridali aj k tréningom. Po roku sme získali tri prvé miesta v kategórii starších žiačok na regionálnych majstrovstvách, a v mladších dorastencoch piate miesto. Členovia starší 15 rokov, sa niekoľkokrát zúčastnili na etapových pretekoch okolo ostrova. Preteky trvajú osem dní, celková trasa je okolo 360km. Podmienky sú skutočne drsné, v určitých úsekoch dosahujú vlny 4 až 5 metrov, obvykle fúka silný vietor, spí sa v stanoch na pláži....aj keď zážitok stojí za to. Okrem záchranných člnov nie je výnimkou ani doprovod delfínov. Musím povedať, že som sa tak trochu obávala, že prvýkrát budú naše staršie žiačky doslova vyťahované z vody, a klobúk dolu, nikto nevzdal. Paloma, najmladšia z našich, dorazila dokonca v prvej desiatke. Ak má niekto záujem o účasť, podujatie sa koná pravidelne začiatkom septembre, organizácia poskytuje stravu a ubytovanie tri dni pred začiatkom podujatia a tri dni po skončení, k tomu samozrejme materiál.

Momentálne akékoľvek trénerstvo visí na klinci, z časových dôvodov, aj keď si občas zajazdím i v tunajšom klube. Je tu príjemné priateľské prostredie, takže aj keď sa nejde na vodu, rád človek v lodenici aspoň posedí.

3. AP: Ak sa nemýlim, Tenerife geograficky patrí k Afrike. Je to celkom pekný kúsok cesty od domova...

SK: (Smiech) To že patríme k Afrike moc nahlas nevyslovuj...... aj keď je to pravda a blízkosť Afriky je cítiť, domáci sa rozhodne za Afričanov nepovažujú....

Musím podotknúť, že príroda ostrovov je skutočne nádherná. Každý je úplne iný......zatiaľ čo sa na Fuerteventúre ľudia kúpu, na vrcholkoch Tenerife, alebo La Palme možno stavať snehuliaka a v prímorských častiach možno zbierať tropické ovocie....

.... doma je ale doma....., nie?

4. AP: Takže teraz môžem využiť tvoj nezainteresovaný pohľad a predsa vynikajúcu orientáciu v kanoistike. Čo by si teda slovenskej kanoistike zaželala ... Čo by nám pomohlo k väčšiemu úspechu?

SK: Predovšetkým prajem našim veľa úspechov, a na budúcich Olympijských hrách čo najviac vyjazdených miest, a pokiaľ možno čo najviac medailových umiestnení, ako inak, toho najdrahšieho kovu. Na druhej strane menej presadzovania klubových a osobných záujmov na reprezentačnej úrovni......... Ženskej kanoistike by som želala aby sa jej venovalo trochu viac pozornosti, myslím, že si ju zaslúži. Slovensko malo a má talenty, ktoré je treba podporiť.

AP: Sveťa, ďakujem ti za venovaný čas, verím, že tých pár slov bude pre nás inšpiratívnych. Aj mene redakcie Ti držím pace a želáme Ti na kanoistiku viac času, nech je ten život krajší.

Diskusia k článku:

Mito

clovek sa po rokoch dozvie vselico. Mozno by si mala lepsie zvazovat co povies, alebo to zoberiem radsej tak, ze doslo k skresleniu Tvojich slov autorom clanku

Späť na zoznam aktualít
Slovenský pohár 2023
1. KOM
100,0%
1 266,50
2. UKB
76,6%
970,50
3. PIE
65,4%
828,00
4. NOV
60,6%
767,00
5. ŠAM
51,0%
645,50
Tip od vás...
Ak ste narazili na zaujímavý článok alebo informácie, dajte nám o nich vedieť, radi ich spracujeme a následne uverejníme.