Rozhovor s Tiborom Soósom po Zelenej Vode

Sme na Zelenej vode, kde sa konajú M SR krátke trate, na výkony svojich zverencov tu dozeral piaty člen nášho Zlatého štvorkajaku, pán Tibor Soós. Uprostred lúky pri “studničke“ si spokojný tréner zapaľuje svoju obľúbenú v tomto prípade aj víťaznú cigaru. Prečítajte si jeho zaujímavé a rozvážne formulované odpovede, možno aj v nich nájdeme vysvetlenie, prečo je K4 najlepšia na svete.

Sýkora Ivan | 03.08.2004 04:28:32

Rozhovor začína bezprostredne po dojazde K1 muži 500m. Vaši zverenci obsadili prvé tri miesta. Ako to hodnotíte?

Ja som veľmi spokojný. My berieme tieto M SR ako oživenie našej už teraz dlhej prípravy a chlapci sa tešili na tieto preteky a tešia ma naše včerajšie aj dnešné výsledky. Takže vyzerá to tak, že pokiaľ nám zdravie vydrží a šťastie bude pri nás stáť, tak na OH budeme dobre pripravení.

Videl som vás na fotkách, v tlači, sem-tam úchytkovo naživo, ale naplno som vás mohol trošku viac pozorovať na VC Komárna. Môj jednoznačný záver je, že ste “pohodár“. Usmiaty, s cigarou v ruke, Canon na krku, stále k dispozícii chlapcom z K4 a okoliu. Určite sa táto pohoda prejavuje aj na chalanoch z K4. Takže, ak by ste mohli povedať pár slov o tejto pohode...

Myslím si, že celý tréning a vlastne celá príprava je v podstate stres, to je opakovanie stresov. Každý tréning je stres a trénerova úloha je byť motivátorom, čiže vysvetliť tým chlapcom ciele, ktoré sú v našom prípade dosť vysoké. Ale druhá veľmi dôležitá úloha je, aby bol ten kľud, aby to vnútorné napätie v tíme, medzi tými ľuďmi, bolo čo najmenšie. Lebo len vtedy sa dajú podávať takéto vysoké výkony. Čiže som za to, aby bol vždy kľud. Či už je to robota, šport alebo rodina.

Možno ma opravíte, ale zdalo sa mi, že práve včera tu na Zelenej Vode trošku tá pohoda u chalanov chýbala. Neprišli na vyhlasovanie víťazov. A okrem Ričiho boli všetci netradične vážni. Dokonca sa mi zdalo, že ste musel Michala Rizdorfera upokojovať, že nebol celkom spokojný. A mňa napadlo, že keď ste už vynechali napr. Duisburg, či nebolo rozumnejšie vypustiť aj Zelenú Vodu?

Určite nie. Duisburg sme len preto vypúšťali, lebo dva týždne za sebou zúčastniť sa Svetového pohára nemá nejako extra veľký význam podľa mojej mienky. Hovoril som s nemeckými pretekármi a oni v podstate do Račíc došli kvôli nám sa konfrontovať a v Duisburgu zas ako usporiadajúca krajina im nedovolili neštartovať. Čiže veľmi radi by neštartovali aj oni. My sme uprednostnili znova tvrdú a objemovú prípravu. Čo sa týka včerajšieho dňa tak určite že Miško, ktorý z jara vyhral obidve trate na kontrolných pretekoch, čiže aj päťsto aj tisíc metrov, tak bolo u neho sklamanie. Myslím si, že zas som ho ukľudňoval, lebo je to jeden z najlepších pretekárov z tejto štvorice. Takže som hovoril, že nič sa nedeje. On to trošku podľa mňa takticky podcenil, že veľmi pustil preč Erika a myslel si, že v tom mohutnom finiši, tak ako z jara, ho porazí. Tento krát Erik má vynikajúcu formu na týchto pretekoch, lebo to potvrdil aj dnes aj včera, napr. včerajším suverénnym víťazstvom. Dnes zas tie preteky boli také vyrovnané, že všetci traja mohli vyhrať. Mňa to upokojuje. Som spokojný aj s tým, že Ďuro Bača konečne išiel taký pretek, čo je v ňom a to štvrté miesto je pekné aj pre neho.

Kedy som počul alebo čítal vaše vyhlásenie, že vy by ste mal platiť chlapcom za to, že ich môžete trénovať. Toto vypovedá o tom, aká dobrá atmosféra v Komárne je. Ale môžeme spomenúť práve ešte tie začiatky, kto dal impulz na takéto zloženie K4. Aké boli tie prvé začiatky, kedy ešte tá K4 nebola svetovou ako je dneska ?

Tak treba povedať, a to nesmieme zabudnúť, že títo chlapci trénovali do osemnástich rokov pod vedením Laca Polhammera. Ja ich trénujem len v tom dospelom veku. Potom k tomu môjmu vyhláseniu len toľko, že mňa tak baví tento šport, že by som im aj platil za to, aby som ich mohol trénovať. Ale toto nerád publikujem, lebo chlapci by možno začali pýtať odo mňa peniaze (smiech), takže to by som bol nerád. A tretia vec je, že tento “štyrák“ sa zrodil vlastne z takého mierneho neúspechu, resp. ani by som to nenazval neúspech. Ale po olympiáde v Sydney starší chlapci, Mišo Rizdorfer a Ďuro Bača boli šiesti, títo mladí chlapci ako osemnásťroční boli na veľmi peknom 4. mieste, ale videl som na nich, že tie ich túžby a ambície sú vyššie, tak preto sme hneď po olympiáde zložili tento štvorkajak. Hneď sme začali s víťazstvom na ME v Miláne , vyhrali sme Svetový pohár, ale na MS sme skončili až šiesty, lebo tam sme neboli zdravotne fit. Čiže ten vývoj bol veľmi pomalý a postupný a vlastne dúfam, že v tomto štvrtom roku tohto cyklu dosiahnu svoj ešte možno ani nie vrchol, lebo v prípade tých dvoch mladších pretekárov, sú to 22-roční pretekári, možno ešte biologicky úplne nevyzretí muži, takže ja predpokladám , že v prípade tých dvoch mladších určite ich vrcholom by mala byť pekingská olympiáda 2008.

Ešte sa zastavím pri zložení K4. Jedna dôležitá vec, čo som u iných posádok nevidel, že držíte stabilné zloženie, lebo iné posádky robia často všelijaké zmeny. A zdá sa mi, že najväčší podiel na tom stabilnom zložení máte práve vy. A nielen na zložení, domnievam sa, že práve vy ste chalanov naučil profesionalite, nielen na vode, ale aj mimo nej. Ako teda vy vidíte túto stabilitu a profesionalitu ?

Oni sú takéto typy, zrejme z rodiny to doniesli, čiže tú profesionalitu som u nich určite nevypestoval ja. Jednoducho, sú to maximalisti určitým spôsobom, veľmi zodpovední, dobre vychovaní ľudia z dobrých rodín. A to zloženie: s reprezentačným trénerom Paľom Blahom sme skúšali rôzne varianty a myslím, že jednoznačne nám vyšlo, že by malo byť toto poradie. Ale fakt je, že my nepožičiavame loď, my musíme mať sedenie presne také, my máme vždy presne na gramy lode, čiže v tomto sú oni možno ako jazdci formuly jedna. A tú profesionalitu som skôr ja si uvedomil, že keď som sa začal im venovať, tak skutočne som sa správal ako amatér a som si uvedomil, že oni to tak vážne berú, že aj ja musím na sebe pracovať a musím byť tiež ako súčasť tohto tímu profesionál. Nepijem počas pretekov, ani v príprave a skutočne sa tomu venujem, keď som na lodenici, čiže minimálne tie štyri hodiny denne aj ja ako profesionál. Oni mňa naučili profesionalite, nie opačne. Ja som to bral ako šport, ako zábavu. To som si práve uvedomil, že to nemôžem. Viete, nemôžem sa tváriť, že ja sa zabávam a oni tvrdo makajú a im ide o všetko. Aj mne musí, čiže musel som ten môj prístup k tomuto športu zmeniť.

Spomenuli ste reprezentačného trénera p. Blaha, zaujímal by ma váš osobný aj profesionálny vzťah práve s ním, lebo svojím spôsobom je to taká dvojrola. Na jednej strane vy ste tréner K4, on je tréner celej reprezentácie, ale predsa len tá reprezentácia rovná sa K4 svojím spôsobom, z hľadiska tých úspechov. Takže ten váš vzťah aký je, aj teda ako sa vzájomne dopĺňate.

Tak jednak s Paľom sme boli spolu v jednom klube, v Slávii UK pod vedením pána Čepčiarskeho. Čiže by som povedal, že takú jednotnú filozofiu máme, čo je veľmi dôležité pri spolupráci, máme rovnaké názory na vec. Samozrejme sme úplne rozdielne typy, lebo pokiaľ ja som pohodlný a lenivý človek, tak Paľo zas, čo chlapci vymyslia, to on na druhý deň realizuje. Má obrovskú energiu v sebe, ktorú už ja nie... Niekedy samozrejme je aj pre zbytočnosti ochotný ísť, ale tým pádom on zabezpečuje ten 100%-ný servis pre týchto chlapcov, čo sa týka doplnkovej výživy, servis lode, pádiel,... Ja si myslím, že Paľo má taký istý, ak nie väčší podiel na týchto výsledkoch ako ja.

Už ste hovorili, že ste boli s p. Blahom v jednom klube, mohli by sme spomenúť vašu kanoistickú minulosť?

Ja som začal tento šport v pätnástich rokoch, vtedy to bolo ešte normálne, že v takto neskoršom veku. Predtým som robil rôzne športy, tak ako každé decko v tom našom malom meste. Jazdil som C2 s Ďurom Tarrom. Moje najväčšie úspechy boli v juniorskom veku, kde som bol reprezentant vtedajšieho Československa a zúčastnil som sa pretekov Družby. Neboli sme majstri Československa, boli sme druhí v staršom doraste a potom som aj pri vysokej škole, som stavebný inžinier povolaním, ešte jazdil. Bol som ešte aj v Dukle Trenčín. Vždy im hovorím, môj najlepší výsledok bol na C1 10km štvrté miesto v Československu. Takže nedostal som sa von, ani na svet.

Prejdime k téme olympiády. Ak by ste to mohol tak komplexne zhodnotiť, ako bude prebiehať záverečná príprava aj celkovo teda, ako ste spokojný s doterajším priebehom?

Som spokojný s doterajším priebehom, lebo v podstate my už vieme, že čo máme trénovať, ale nesmú do toho dôjsť choroby. A tie choroby, chvalabohu, sa nám vyhýbali. V januári, keď sme boli vo Vysokých Tatrách, tak tam dvaja boli prechladnutí, ale odvtedy v podstate, až na nejaké menšie problémy, sú chlapci v poriadku. Čiže vedia odtrénovať to, čo sme si predsavzali. Trénujeme dosť veľa, lebo len na tých tisíc metrov sa pripravujeme a tú rýchlosť potláčam, aj preto som spokojný s tými pätstovkovými výsledkami, lebo my sme šprinty tento rok nejako výrazne nešli. A ideme ešte od 19. do 25.7 do Račíc, lebo predsa je to rovná regulérna trať, podobná olympijskej. Potom budeme v podstate len v Komárne. Dvadsiateho deviateho júla máme olympijsky sľub a dvadsiateho augusta letíme z Budapešti do Atén a vraciame sa 31. Tam nás čaká tých sedem resp. desať dní vonku.

Spomenul ste len tisícku. Ale tam budú štartovať aj pätstovku...

K4 je na olympiáde len tisíc. Ideme len jednu trať.

V tlači sa spomenula už aj nová loď. Už na nej štartujú? Nie je to risk, hneď najdôležitejšie preteky a nová loď?

Určite pôjdeme na tejto lodi, na ktorej pretekáme v súčasnosti. Nová loď bude o tom, že keby bolo nejaké extrémne počasie, veľké vlny, tak možno by sme to skúsili s ňou, so zdvihnutou palubou. To bude len ako záložná loď, lebo chlapci sú poverčiví a táto loď im veľmi sedí. To len v prípade nejakých extrémnych podmienok. Ale plus chceme tam zobrať ešte jednu rezervnú loď, aj z tohto typu. Keby náhodou sa niečo stalo. Ja pred štartom mám najväčšie obavy tých prvých šesť záberov, aby sa kormidlo nepokazilo, aby sa pádlo nezlomilo. Napríklad, pred každou sezónou začíname s novými pádlami, aby sa ten materiál neunavil.

Čo sa ešte olympiády týka, poviem to rovno, hlavná téma je zlato. Všetci ho očakávajú. Sám Michal Rizdorfer v televíznej debate na STV povedal, že nič iné sa neráta. Ako sa vy vyrovnávate s týmto pocitom?

Pozrite sa, keď sa nebudeme vedieť s tým vyrovnať, resp. najmä keď chlapci sa nebudú vedieť s tým vyrovnať, tak asi si to nezaslúžime. Skutočne v športe sa môže stať všetko, najlepší príklad je, že Gréci vyhrali ME vo futbale, čo zrejme dopredu by celý svet nepovedal okrem niektorých nadšených Grékov. Ja to beriem tak, že môžeme teoreticky aj vyhrať, ale môžeme byť aj štvrtí, lebo výrazne v tomto športe vplýva aj počasie. Ja to nazývam atletikou na vode. Ale tartan sa nerozvlní, môže byť väčší vietor....bol by som veľmi rád, keby boli preteky v regulárnych podmienkach a dúfam, že keď budú zdraví chlapci, tak o medailu by sme mali bojovať. O zlatej medaile už ani z povery nebudem hovoriť.

A trošku ste mi už aj odpovedal na ďalšiu otázku, či v tomto smere pôsobíte nejako špeciálne na chlapcov. Vysvetľujete im to alebo to nie je ani potrebné ?

Pripravujem ich nasledovne: povedal som im, musíme byť pripravení aj na štvrté miesto. Totiž oveľa ťažšie je pretekárov pripraviť na neúspech ako na úspech. Ale ja nepreceňujem nikdy ani žiadne úspechy a nerád by som bol, keby sme aj prípadný neúspech precenili. Život v podstate ide ďalej a mám obľúbeného spisovateľa G.B.Shaw, ktorý povedal. Dve tragédie môžu stihnúť človeka, prvá je to, keď nedosiahne to, po čom mu srdce a rozum túži. A druhé je, keď to dosiahne. Viete, videl som už mnoho olympijských víťazov, najmä v Maďarsku mám možnosť ich vidieť. Nie sú to šťastnejší ľudia ako tí, čo nevyhrali. Dokonca by som povedal, že niektorí sú tým veľmi poznačení, lebo zrazu im tá sláva odišla a nevedeli sa vyrovnať s tým, že naraz tí ľudia ich neoslavujú. Nebral by som to ako tragédiu, veľmi to želám chlapcom. To vôbec nie je ako alibi, ozaj veľmi im to želám. Ale ja som o tom presvedčený, že oni s tým úspechom budú vedieť žiť. Sú na to pripravení, lebo už mali prehry za sebou a to ich nepoložilo. A dúfam, že ani prípadný úspech s nimi nezamáva.

Čo urobíte po olympiáde vy ako človek ? A druhá časť otázky, nech to už dopadne akokoľvek, máte pripravený nejaký program, oddych, niečo vaše osobné ak to môžete prezradiť?

Po týchto úspechoch, aj predchádzajúcich, mám taký stabilný relax. Veľmi rád chodím do takýchto jednoduchých krčiem a tam si posedím so svojimi všelijakými kamarátmi, asociálmi, bezdomovcami, ktorí majú obrovský prehľad o tomto našom športe. Budeme oslavovať, rozoberať a analyzovať. V Komárne to má dvakrát väčší význam tá K4, lebo jedny z najväčších súperov sú maďari a pre komárňanských maďarov je vždy viac poraziť tých maďarských maďarov (smiech). Pre nás by bolo možno dobre, keby tí Maďari boli tretí alebo štvrtí, lebo to by bola v našom malom meste veľká radosť. Je to viac u nás v Komárne poraziť Maďarov ako Nemcov. Je to taká rivalita....

Spomenuli ste maďarskú posádku, sú ale aj iní vaši súperi, Nemci...

Bielorusi....

ale aj iní, čo môžu prekvapiť, ale v podstate stále sa hovorí o maďarskej K4 ako o najväčšom súperovi. Zaujímalo by ma, čo si vy myslíte o tom ich akoby “zmrtvýchvstaní“ priamo pred olympiádou. Pri takomto spôsobe oživenia majú vôbec nádej?

Sú to olympijskí víťazi zo Sydney, nesmieme ich podceňovať, ale ja nepodceňujem nikoho, žiadneho súpera. Osobne si myslím, že Nemci budú ťažší súperi, sú disciplinovanejší. Totižto maďarský tréner chcel vymeniť jedného člena ich posádky, zrejme bol výkonnostne slabší. Ale ten tlak z médií, nech idú obhajovať olympijskí víťazí zlato do Atén bol dosť veľký a plus vyhrali aj ME suverénne a teda nedokázal spraviť tú potrebnú zmenu, čo je dobré. Dobré je aj to, že sme sa s nimi nestretli, lebo tie zmeny by vždy po porážkach nastali, takže ja len dúfam, že bodaj by som mal pravdu. Môže sa všetko stať.

Už sme to spomenuli, ale ešte by ma zaujímala taká vaša vízia, budúcnosť našej K4 ?

Pozrite sa, všetko bude závisieť od toho ako dopadneme na olympiáde. V prípade úspechu, čo je medaila, v prípade najväčšieho úspechu...tak určite, ja si myslím, že to je v nich, aby táto posádka v Pekingu na OH bojovala opäť o tie najväčšie méty. V každom prípade ten prvý rok po olympiáde treba trochu poľaviť, lebo toto čo chlapci robia...ja sa nechcem chváliť, ale to je obrovské nasadenie. Ja si myslím, že my aj oproti svetu viac trénujeme, lebo z niečoho tá suverenita súčasná je a myslím si, že trebalo by trošku zľaviť. Čo je v ich prípade dosť problematické. Lebo po MS vlani som im povedal, že si dajme mesiac pokoj. Máme pred olympiádou ťažký rok a už po dvoch týždňoch jazdili na vode. Je to zrejme pre nich pozitívna droga a chýba im to. Bude ťažké ich pribrzdiť, ale bol by som veľmi rád, keby sa to dalo.

Úplne na záver jedno odbočenie, včera som vás oslovil s myšlienkou pomoci pri zbierke pre postihnuté dievčatko Dominiku formou predaja foto K4 s ich podpismi. Ako vy sám vidíte a hodnotíte túto myšlienku?

Samozrejme veľmi pozitívne, lebo solidarita je veľmi pekná vec. Ja som vždy za to a ani nemusí to byť toľko publikované, lebo niekedy možno tí ľudia, ktorí sú na to odkázaní možno ani o tú publicitu nestoja. Žiaľ mnohí ľudia sú aj kvôli publicite solidárni. Títo chlapci a aj za seba môžem povedať, že aj bez publicity určite máme k tomu pozitívny vzťah. Napr. zúčastnili sme sa futbalového zápasu pre nadáciu Mira Šatana. Aj keď som chlapcom nedovolil hrať, vyzbieralo sa v Komárne 200 tisíc korún. Bola to veľmi veľká akcia v našom meste a myslím si, že to je normálne, že ľudia , ktorí majú na to, pomáhajú. Aj keď v praxi je veľa príkladov, že viac pomáhajú tí a majú k tomu vzťah, ktorí ani možno na to toľko nemajú. Myslím si, že to je veľmi pekná myšlienka.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a želám vám veľa úspechov! A nech olympiáda dopadne tak, aby ste to mohli po nej v spomenutých krčmičkách roztočiť, nech je Komárno hore nohami! A teším sa aj na spoluprácu pri pomoci pre Dominiku, na ktorej sme sa dohodli a ktorá sa už medzitým aj realizuje. Čoskoro bude prekvapenie na svete, dúfam, že sa nám to podarí...