Rozhovor s Petrom Pálešom s dvojmesačným odstupom
Kedysi dávno (začíname ako v rozprávke) sme sa s Andrejom Pálešom vybrali na návštevu do Trenčína. Snáď uhádnete ku komu...Bolo to v čase, kedy ešte existoval debl Páleš, Kubica a tesne pred odchodom na sústredenie do Afriky (máj2004). Výborne sme sa porozprávali, ako sa hovorí preskočila iskra. Bol z toho rozsiahly materiál, ktorý sme plánovali rozdeliť minimálne na dve časti. Žiaľ uplynul čas, prebehla autorizácia spojená s výrazným zostručnením, nakoľko Peťove skúsenosti sú rôzne. A zrazu je rozhovor menší, trochu mu už chýba šťava, ale stále stojí za to si ho prečítať. Snáď aj preto, že sa Peter spolu s novým parťákom Danielom Biksadským čerstvo prebojovali na OH do Atén. Začíname...
Sýkora Ivan | 16.07.2004 06:07:14
Peter Páleš (7. 6. 1967) trojnásobný účastník OH, pretekár Dukly Trenčín, kanoista akých je málo, športovec telom aj dušou, otec dvoch dcér, toľko stručná charakteristika na úvod a už sedíme vo vkusne zariadenom byte blízko rieky Váh, popíjame čaj, ktorý nám uvaril Petrov brat Andrej a rozprávame sa.
Skočme do toho rovno po hlave, v literatúre je na to výraz in medias res (uprostred deja), čo pre teba znamená slovo kanoistika ?
Je to môj dennodenný život. Kanoistika mi zabrala podstatnú časť života.
Zámerne som u teba začal touto otázkou, lebo kedysi dávno ešte za „socíku“ si práve ty pre mňa ako mladého športového fanúšika zosobňoval tento šport. Tak skúsme si zaspomínať na tvoje začiatky a potom ďalej prejdeme tvoju športovú cestu až po súčasnosť.
Začínal som v Novákoch, bol som piatak na základnej škole. Nemal som nejaký extra motív, zo začiatku sa jednalo o vyplnenie voľného času. Chodili tam susedia, spolužiaci, tak som sa skúsil prihlásiť aj ja. To bolo asi tak všetko a vydržal som tam. Začínali sme na obyčajných turistických lodiach a potom nás dali do debloviek a začali sme jazdiť.
Prvotný impulz nebol teda od otca?
Nie, chodil tam brat , susedia a spolužiaci. Skôr išlo o takú zvedavosť, čo je to zač. Nejako že by ma vyslovene uchvátila krása športu, to nie, ani zďaleka, resp. ani súťaživosť nie. Ale potom na pretekoch súťaživosť človeka už pohltí. Ale určite som tam nešiel s tým, že by som chcel niečo dosiahnuť, to mi ani na um neprišlo. Samozrejme to sa vyvinulo postupne samé automaticky.
Pamätáš si ešte úplne prvé preteky?
Áno, pamätám si prvé preteky, ktoré boli práve tu v Trenčíne v kategorií C2 mladší žiaci na 2 km. Dali nás dohromady na deblovky, lebo sme si ešte neboli moc istí na vode. Viedli sme asi tak 1850m, už sme počuli, ako vyhlasovali, že do cieľa prichádzame prví a v tom sme sa vykúpali , potom sme boli veľmi nešťastní....Tú deblovku som jazdil s mojím susedom cez plot, čo býval na susednej ulici.
A kedy nastal ten okamih vážnejšieho uvedomenia si, hop to už nie je len zábava, ale mám aj nejaký cieľ?
Dá sa povedať že v doraste, tam si človek vie už úspechy doceniť. V žiackom veku to ani zďaleka nebolo podstatné, aj keď mi na tom záležalo. Ale v staršom veku človek už rozmýšľa trochu inak, chodí tam aj preto, aby už niečo dosiahol .
Tie začiatky v Novákoch boli údajne dosť zaujímavé, turistické lode.... aká to bola partia ľudí, podmienky a tréneri?
Bola to partia rovesníkov, spolužiakov z nižších a vyšších tried základnej školy, všetci sme sa poznali...dá sa povedať, že to bola dobrá kamarátska partia.
Sú ešte aj dnes také?
Prečo by neboli? Cítil som sa tam veľmi dobre a to bolo podstatné. Mali sme veľmi obetavých trénerov. Strašne veľa času vedeli tomu obetovať. Proste mne sa tam veľmi páčilo na tú dobu vtedy....
Spomínaš trénerov, môžeš aj menovať?
Môžem, napríklad Krasický, taký hlavný človek v tých začiatkoch, potom v mladšom doraste ma trénoval aj Šišmiš, Hagara...
Ozaj, riešil si dilemu, či budeš kanoista alebo kajakár, bolo nejaké delenie na úvod?
Mne sa viacej páčil kajak od začiatku, lebo sa na ňom dalo rýchlejšie naučiť ako na kanojke. Kormidlovanie sme sa ozaj veľmi dlho učili. Ale rozhodol tréner, povedal, že kajaky nie sú a tak nás posadil do kanojky. A zrovna preto do deblovky, lebo sa dobre dal udržať v dvojici smer aj stabilita.....
Kto vie aký by si bol kajakár, keby boli vtedy iné lode v Novákoch?
Ťažko povedať.....
Vyrastal si v Novákoch, zakotvil si ale v Trenčíne. Cítiš ešte nejaké pocity, chvenie v žalúdku pri pohľade na hladinu nováckeho jazera, vybaví sa ti nejaká určitá spomienka, zážitok?
Jazdil som tam dlho, až do kategórie mužov som trénoval tam, spomínam na to len v dobrom.
A potom si prešiel hneď do Dukly Trenčín?
Nie, išiel som najprv do ŠKP, lebo som začal chodiť do školy v Bratislave na vysokú školu ekonomickú a popri tom som trénoval, vlastne to bolo ešte ČH Bratislava, Ale školu som nedokončil, prerušil som v druhom ročníku aj z toho dôvodu... skrátka nemal som ešte na to rozum zvládnuť šport aj školu....hlavne letný semester bol horší, keď boli preteky. Tak som to prerušil a išiel som na vojnu do ŠKP.
A už si sa k škole nevrátil?
K ekonomickej už nie, tesne po vojne som nastúpil na FTVŠ popri zamestnaní.
Takže nemáš v sebe pocit, že spravil som chybu a mal som si tú školu dokončiť?
Mohol som to dokončiť, škoda toho, možno že by sa to dalo zvládnuť formou prestupu na diaľkové štúdium alebo formou individuálnych plánov.
Ešte sa vrátime k tomu ŠKP, ale teraz ma napadlo, čo sa týka prístupu k tréningu aký si bol typ ? Bolo treba ťa poháňať do tréningu, alebo skôr typ, ktorý maká sám, alebo si sa dokonca aj ulieval?
V Novákoch sme mali takú starostlivosť...na každom tréningu bol tréner, ani ma nenapadlo nič také, ani som nad tým neuvažoval. Tréner stále sledoval to, čo robím. Ani nie, že musíš rýchlejšie alebo viacej, ale cítil som tú podporu trénera pri tréningu.
A potom ďalej v ŠKP?
Tam tréner nebol v takom kontakte s tými pretekármi.....keby som to mal porovnať. Bol som odkázaný viac sám na seba, čo je v senioroch prirodzené.
A tá zmena z Bratislavy do Trenčína, čo bol impulz?
Zrovna zmena podmienok na jazdenie.
Ale to bolo až po tej škole, čiže nejaké tie štyri roky....
V Bratislave som strávil celkovo 7 rokov....
....čiže do Dukly si prišiel v ktorom roku?
v 93ťom, od 85-92 som bol v Bratislave.
Tým pádom si určite schopný za tie roky takého porovnania, kde sú aké podmienky?
Čo sa týka materiálnych podmienok je to zrovnateľné, ale v Bratislave sú odkázaní cestovať za vodou. Na Dunaji sa normálne jazdiť nedá, lebo má silný prúd. Nemôžu si dovoliť to, že vyberú z lodenice loď, sadnú na vodu a idú jazdiť. Musia vybrať loď, naložiť na auto a odviesť sa do nejakej zátoky, alebo tam, kde je dobrá voda.
A celkovo také porovnanie podmienok v rámci Slovenska, kde sa ti najlepšie jazdí?
Asi tu v Trenčíne, ale možno pre deti sú ozaj lepšie Nováky. V TN fúkne alebo stúpne voda a už je zle. V Novákoch je to síce trošku také malé jazierko, ale na trénovanie pre deti je to ideálne.
A možno práve preto Nováky nikdy neprekročia svoj tieň, práve sme to cestou v aute s Andrejom rozoberali, že ten prechod do kategórie dospelých je problém, tam by už asi tie podmienky nestačili.....
.....nestačili ,lebo športovec potrebuje ísť do školy, na vojnu, nájsť si vhodné zamestnanie.
Aj Andrej tvoj mladší brat sa ako junior dosť výrazne presadil na medzinárodnej scéne, pomáhal si mu niekedy, trénovali ste spolu, alebo bol vekový rozdiel tak veľký, že ste ani raz neboli spolu napr. na pretekoch?
Boli sme na pretekoch spolu aj C2, ale to bolo skôr rekreačne, lebo Andrej sa hlavne venoval škole.
Ale určite si pre neho musel byť veľký vzor, v kanoistike aj v živote.....
To asi nie.
Si trojnásobný účastník OH, Soul 88, Atlanta 96, Sydney 2000.....čiže takmer pravidelný účastník, ale je tu jeden výpadok, Barcelona 1992, čo sa udialo, prečo to nevyšlo?
Dá sa to jednoducho povedať, nejazdilo mi to. Snaha bola aj všetko, čo k tomu patrí, ale nejazdilo mi to.
Skús to skonkretizovať, ako že zle ? Na to si prišiel spätne, že zle?
Neviem, ťažko sa dá povedať, čo bola pravá príčina nevydarenej sezóny.
Možno je to škoda, lebo práve Barcelonu označila Martina Moravcová vo svojej knihe za najkrajšiu. Ale vráťme sa ešte k tvojím trom OH, zažil si ich atmosféry, ozaj môžeš porovnávať, ktoré sa ti najviac páčili a prečo, čím si ťa získali ? Tvoje dojmy, pocity....
Mne sa páčilo v Atlante.
Ale práve o olympiádach sa hovorí ako o niečom špeciálnom. Je ozaj taká úžasná a neopísateľná atmosféra OH v porovnaní s MS alebo inými pretekmi?
Vzácne je to asi tým, že je to raz za štyri roky. Ale zase samotné preteky, keď sa to zoberie z pohľadu kanoistiky, sa mi pačia menej, sú roztiahnuté do šiestich dní ,aj divácky je to menej atraktívne.
A keď už skončila tvoja disciplína ? Sledoval si aj ostatné športy?
Kanoistika je na programe OH do posledného dňa, takže nie je nejaký volný čas po pretekoch. Ten tréning zabral podstatnú časť dňa a v Sydney sa ešte aj dochádzalo cca hodinu. Občas sa dalo niečo vidieť, ale špeciálne si naplánovať nejakú súťaž, že toto chcem vidieť, tak to sa nedá.
Si viacnásobný účastník MS, už ako junior si v roku 1985 (to bude budúci rok 20 rokov, ozaj paráda a klobúk dolu) získal dve 5.miesta v Ríme, prezraď recept na takú dlhú a úspešnú kariéru.....
Na to recept nie je, závisí to hlavne od zdravia.
A čo pokladáš za svoj najväčší športový úspech?
Výkonnostne to bolo bronz na MS v Mexiku na C4 500m spolu s Kňazovickým, Oroszom, Filipom. Vnútorne uspokojenie som cítil ale aj vtedy, keď mi to jazdilo rýchlo na singli. Napr. keď som skončil štvrtý na ME v roku 1999, aj 2000, pár desatín od medaile, lebo vtedy som mal najmenší odstup od svetovej špičky . Akurát smola, že na OH 2000 mi to vtedy nevyšlo. Najlepšie umiestnenie na OH mám jedno siedme a deviate na C1 1000m, siedme na C2 1000m, ôsme na C2 500m spolu s Oroszom. Na MS som bol piaty v roku 1999, na spomínaných MS v Mexiku som bol šiesty v kat. C1 1000m.
A naopak, čo sa týka tvojho najväčšieho neúspechu?
Dá sa povedať, že neúčasť na OH v Barcelone. Ale veľká smola nás postihla aj teraz na MS v USA, kde sme na deblovke spravili školácke chyby.
Môžeš to konkretizovať ? Na internete sa objavila informácia o zlom vykopnutí...
V semifinále na 500m môj kolega vykopol o jedny bojky skôr ako bol cieľ. S tým sa nedá nič robiť, stane sa aj to. V druhom prípade na kilometri sme zle skormidlovali cca 20m pred cieľom, čo nás stálo dve miesta a klesli sme zo siedmeho na deviate.
Sme na začiatku olympijskej sezóny, samozrejme predpokladám, že hlavný cieľ je vybojovať si účasť v Aténach , reprezentačný tréner vám spolu s Kubicom dáva veľkú nádej na kvalifikácii, ako to vidíš ty?
Nádej tam je, máme natrénované, príprava zjednodušene povedané, prebieha normálne. Ak sa nič mimoriadne nestane, šance sú tam veľké.
Andrej: Ďalšia vec je, že ten pretek (ME v Poznani) bude pred OH a tá absolútna špička sa nebude naň pripravovať....
Peter: Ja by som to tak nevidel, tiež nás trošku strašia tým, že sú to dva vrcholy sezóny. Ale ja osobne v tom nevidím nejaký veľký neprekonateľný problém.
Ale veď je tam dosť veľký časový odstup?
Áno, je tam dosť veľký odstup. Dá sa povedať, že to o trošku náročnejšie na prípravu ako v prípade tých, čo sú už kvalifikovaní.
Ako bude prebiehať celkovo príprava, si spokojný ? Nedávno si sa vrátil zo sústredenia v USA, teraz sa pomaly balíš do JAR, znie to dosť exoticky, chápem že treba hľadať vhodné klimatické podmienky, ale prečo až do Afriky ? Idete tam s Duklou, alebo s reprezentáciou?
Ideme tam s Duklou, ale keby si môžem vybrať, radšej by som šiel do Talianska, aj za cenu, že je tam chladnejšie.
Možno sa mýlim, ale prečo cestovať niekde ďaleko, veď to musí byť nápor na človeka, cestovanie, hlavne ten časový posun napr. do tej Ameriky, aj K4 chodí pravidelne....
Áno, časový posun je náročný. Ale teraz v tej Kalifornii je príjemné podnebie v tomto období, teploty okolo tých 20 stupňov, slnko svieti, ale nespaľuje.
Popíš prosím trošku bližšie tréningový deň na takom sústredení?
Vlastne sa nelíši od tréningového dňa doma, len sme ďaleko a na jar je tam teplejšie.
Za tie roky si sa už určite dopracoval k svojmu systému prípravy na sezónu, jednotlivé preteky aj vrcholné súboje. Môžeš bližšie popísať svoj model prípravy?
Mám svoj tréningový plán, podľa ktorého fungujem. Ako ho realizujem v praxi, je na mne. Tesne pred pretekami musí každý sám vedieť, čo mu najviac treba.
Som laik, človek z brehu, nikdy som v tomto športe nepôsobil. Videl som ťa na vode len raz na Zelenej vode, ale keď som sa na teba pozeral, videl som úplne iný štýl jazdy v porovnaní s ostatnými, zjednodušene povedané, kde si ty zabral raz, oni museli dvakrát a aj tak si vyhral. Čiže tá technika, štýl jazdy, určite sa tým zaoberáš?
Ja by som to tak nevidel. Technikou sa zaoberám stále, musím uvažovať nad každým jedným záberom na každom tréningu. Niekto povie, že už to nepotrebujem. Ale aj v tomto veku,sa nedá povedať, že pádlujem každý rok rovnako. Každý rok to cítim inak.
Vidíš teda, čo sa týka tej techniky šancu na zlepšenie?
No určite. Nehodnotím techniku z vizuálneho hľadiska, aby to nejako vyzeralo. napr. z brehu. Skôr z pocitového hľadiska. Tá technika sa dá jednoduchšie zhrnúť do toho, že potrebujem správne urobiť záber a že medzi zábermi sa potrebujem uvoľniť.
Obráťme trošku list, poďme ďalej. Sú rôzne prístupy k výžive športovca, stravovacie návyky, výživové doplnky, tvoj pohľad je aký na túto problematiku?
Dá sa povedať, že môj pohľad na to stravovanie je takýto: normálna slovenská domáca strava, ale asi treba oveľa viac zeleniny, ovocia a vhodne to skombinovať.
A zaoberáš sa tým, že o týždeň mám preteky a ....
Nie. Mäso si pred jazdou nedám, ale nejako špeciálne si stravu neupravujem. Samozrejme, že si nedám na raňajky alebo obed nejakú klobásu alebo údeniny.
Ako vegetarián viem o čom hovoríš.....Nedávno som sa dobre pobavil na jednej fáme, že v zime neposilňuješ ? Keď som to konzultoval s Andrejom, jednoznačne povedal: „Blbosť !“ Čo na to povieš ty?
Nie, posilňovanie treba. Už len kvôli regenerácii tých svalov, ktoré sú zaťažené na vode. Neposilujem nejako kulturisticky, ale posilňovať určite treba.
Vráťme sa ešte k tvojej medzinárodnej kariére, v minulosti si získal dve medaily na významných pretekoch vždy na C4, raz v roku 1994 v Mexiku bronz na MS v C4 na 500 ma a potom striebro na ME 1998 v Plovdive v C4 na 200m. Ale v tom singli si väčšinou býval v singli na OH alebo MS vždy v A finále na 5 až 8om mieste. Čomu to pripisuješ? Ako keby vždy chýbal akýsi povestný krôčik k medaile....čím nechcem podceňovať dosiahnuté umiestnenia, naopak veľmi si ich cením a viem, aké ťažké je sa presadiť !
Nemám taký pocit, že by tam boli rezervy. Ťažko sa o sebe mne samému hovorí, ale nemal som nikdy pocit, že mám na to, byť najlepší na svete v singlových disciplínách. Skôr si verím na špičkové umiestnenia v deblovke. Tam sú možno rezervy.
Na kvalifikácii v máji sú rovnako ako na C2 ale aj na C1 k dispozícii ešte dve miestenky na OH v Aténách, takže šance máte.
Áno, šance sú veľké....dúfam, že nám to vyjde. Dosť sme do toho veľa dali obaja.
V singli to už neskúsiš, je konkurencia v C1 až taká veľká?
Ale nie, pokúsim sa prebojovať aj na C1, uvidíme ako bude slúžiť zdravie. Všetko závisí od kvalifikáču a pokúsim sa o to, ak to pôjde vhodne skombinovať s deblovkou, tá ma vyššiu prioritu. Teoreticky mám šancu aj na singli.
Vráťme sa k tej regenerácii.....
S tým sa tiež nedá nič extra robiť, regenerovať telo, to neznamená posadiť sa do vane, hoci aj to pomôže. Ja myslím hlavne na tú prirodzenú regeneráciu, schopnosť športovca, či sa vie dať po tom ťažkom tréningu dohromady.
Zjednodušene sa to dá označiť všetko za slovo talent?
Talent, možno trénovateľnosť, kto ako reaguje na tréning, ale ono je to všetko také nemerateľné.
Tu niekde by mohol byť v tej zmesi všetkého povedaného aj recept na možné úspechy....viac sa zamyslieť nad všetkým, čo robíme ešte mimo vody, tak aby sme na vode boli potom lepší. Ozaj keď sme pri tom, počul som a plne to chápem v tvojom prípade, že nemáš rád cestovanie. Ako to celé znášaš, spomínali sme odlúčenie od rodiny, aj časté balenie „kufrov“. Ale napriek tomu, keď už vycestuješ, kde sa Ti najviac páčilo, čo vo svete Ťa najviac zaujalo a naopak, kam by ste už radšej nechcel ísť?
Nemám rád zbytočné cestovanie, keď sú u nás zrovnateľné podmienky, ale na jar, keď je chladno, sa tomu vyhnúť nedá.
Na rozdiel od ostatných kanoistov nie si žiadna hora svalov, máš svoj vynikajúci štýl, mimo vody aj na vode pôsobíš veľmi vyrovnaným dojmom, ako by si sa charakterizoval ako kanoistu?
To nechám na iných.
Máš svojho osobného trénera, ktorý Ti určuje dávky, počty km, spôsob prípravy?
Ano.
V nedávnom rozhovore pre SME reprezentačný tréner p.Blaho povedal v súvislosti
s úspechmi zlatej K4, že ostatní reprezentanti nie sú ochotní tak tvrdo na sebe pracovať ako oni? Ako to vnímaš ty, ktorý sa už takmer 20 rokov pohybuješ vo svetovej špičke?
Ja neviem, ja by som to nevedel tak jednoznačne posúdiť, kto pracuje a ako tvrdo. Toto posudzovanie v našom športe, že ten pracuje tvrdo a druhý nie, sa nedá. Zdá sa mi to trošku pritiahnuté, je to dosť odvážne tvrdenie.
V čom je ale podľa teba ten rozdiel medzi K4, ktorá je teraz najlepšia na svete a vami ostatnými reprezentantmi, ktorí sa nedokážete presadiť až na úplnú špičku?
Každý z nás cíti tie svoje nedostatky, ktoré má, ale z môjho pohľadu cítim práve u tej K4 fantastické zázemie, ktoré u ostatných možno chýba. Tí chalani vedia naplno využiť tie podmienky, ktoré majú.
Od čias Kňazovického a Szaba si pre mňa práve ty posledný mohykán, ktorý sa dokázal presadiť v singli na medzinárodnej úrovni. Čím to je, že na Slovensku nemáme špičkových pretekárov v singli?
Je to dosť jednoznačné, kanoistike sa venuje málo ľudí.
A nie je chyba v tom, aspoň mne sa to tak zdá, že nemáme zvládnutý prechod od juniorov k dospelým. Neviem posúdiť s inými krajinami, ale tých juniorov máme relatívne dosť, na regatách aj na „svete“ sú ako tak úspešní, ale potom sa vytratia. Nie je tam niekde chyba?
Tie decká, keď skončia ako juniori väčšinou odídu možno do škôl a začnú sa asi viac rozmýšlať o perspektíve a kanoistika nemusí byť prvoradá.
Mňa osobne veľmi milo prekvapilo, že práve aj všetci z K4 študujú na vysokej škole aj keď len diaľkovo...
Práve naopak, ja si myslím že športová výkonnosť je závislá aj od intelektu a aj jeho tréning, čiže to že niekto napríklad študuje, napomáha tiež fyzickému rozvoju.
Rád by som ešte rozšíriť naše úvahy o atraktívnosť celej rýchlostnej kanoistiky pre divákov. Andrej kedysi v inej súvislosti spomínal na preteky v Szegede, kde diváci na tribúnach robili mexické vlny až mu behal mráz po chrbte ...?! Zažil si aj ty niečo podobné?
V Szegede to je vždy dobré, je tam veľa divákov, je to pre nich populárny šport, robia taký hrmot, proste to obecenstvo je tam najlepšie. Celkovo je to špecialita Maďarska, zatiaľ čo na majstrovstvá sveta prídu len konkrétni fanúšikovia ako diváci a bežní ľudia výnimočne, v Maďarsku prídu aj tí bežní. Ani u nás kanoistika nie je taká populárna.
Práve nad tým sa zamýšľam, či je u nás šanca zvýšiť popularitu rýchlostnej kanoistiky, máš obrovské skúsenosti, čo by si poradil organizátorom pretekov u nás ako prilákať divákov na brehy?
To je veľký problém, lebo populárne sú iné športy. Aj keď kanoistika patrí medzi najúspešnejšie športy na Slovensku, z diváckeho pohľadu to až také atraktívne nie je. Preteky sú rozťahané do troch dní, strašne veľa jázd. To zaujíma nás, športovcov, ako kto dopadne. Ako vodný šport sa mi kanoistika veľmi páči, ale z toho hľadiska, že by som ho rád robil. Isto by som si rád splavil nejakú rieku, po tom túžim už teraz, určite rád by som išiel raftovať alebo by som sa rád previezol v slalomárskom kanáli, ale fakt neviem, či by ma bavilo sa na to pozerať. Určite je to ale krásny šport !!
A má v dnešnom dynamickom modernom trochu chaotickom svete plnom rôznych možností, šancu zaujať rýchlostná kanoistika začínajúce deti a mladých ľudí?
Určite áno.
Vždy sa snažím získať pre mladých začínajúcich kanoistov od vás skúsených nejakú radu, posolstvo, doporučenie, môžeš niečo aj ty ponúknuť?
Ťažko niečo radiť....samozrejme, keď to chce človek robiť, tak ho to musí v prvom rade ten šport priťahovať. A mňa osobne desí predstava byť niekomu vzorom. Určite by ma potešilo, keby to niekomu pomohlo, ale skôr mám opačnú obavu, proste mám z toho rešpekt. Sám svoje deti neťahám na kanoistiku, nenútim ich. Skôr sa snažím o to, aby šport robili pre radosť. Duchom sa cítim športovec, ale to s vrcholovým športom nemá nič spoločného. Rád sa pohybujem, rád by som chodil na splav, aktívne chodil na turistiku, pohyboval sa, ale jednoducho zatiaľ nemám na to čas. Vrcholový šport a šport je rozdiel.
Mne sa páčilo ako si povedal, že nie tá rodina sa musí prispôsobiť mne ale ja jej...
Áno, tak sa to dá povedať. Zdá sa mi to ľudskejšie. Predsa sa nedá aby sa traja ľudia prispôsobovali jednému, aj keď vrcholovému športovcovi. V konečnom dôsledku aj tak oni tým trpia.
Nedávno som ťa videl práve tu v Trenčíne na maratóne na prechádzke s rodinou, pôsobili ste tak spokojne, v pohode...
Áno, ako hovoríš, išli sme sa prejsť ako v nedeľu. Priznám sa, že ja som ešte preteky v maratóne nevidel . To boli prvé preteky, ktoré som videl. A dosť som bol prekvapený a mal som sa na čo pozerať. Kedysi som absolvoval maratón, ale to sa ešte jazdilo iným spôsobom ako dnes, bez prenášok, v kuse. Išlo sa jedným smerom, otočilo sa okolo bójky a išlo sa naspäť.
Celá Tvoja rodina pôsobí športovým dojmom, zaujíma ma, či vedieš deti k nejakému konkrétnemu športu?
Nie, nie, všeobecne. Staršia Barborka si vybrala bedminton, chodí ho hrávať tu neďaleko... Aj súťažne ako žiačka. A tá mladšia chodí na gymnastický krúžok na základnej škole. Rada sa hýbe, dá sa povedať, že je športový typ.
Keby niekedy v živote nastal ten okamih rozhodovania, že by niektorá z nich mala možnosť robiť vrcholový šport, povedal by si áno?
Keby sa ona sama rozhodla, tak určite áno. Obe už vedia, čo to obnáša, čo to je robiť vrcholový šport. Ale samozrejme nie na úkor školy a života. Škola je na prvom mieste.
Manželka je tiež bývalá kajakárka?
Nie, plavkyňa, aj keď istý čas robila kanoistiku. A teraz učí telesnú výchovu na základnej škole.
Máš ty sám nejaké koníčky, osobné záujmy pri ktorých relaxuješ?
...dá sa povedať, že nie je čas. Skôr také bežné veci, pričom som tak dobre zrelaxoval ? Keď sme prerábali byt.
Tak to si potom šikovný, keď si to robil sám...pôsobí to príjemne.
Odreagoval som sa dobre, aj keď to nie je môj koníček.
Spomínal si splavovanie riek ako nezrealizovaný sen ...
Rád by som išiel nejaký ten splav napr. Váh. Mali sme možnosť jazdiť rafting ako preteky asi dva roky dozadu, to ma dosť bavilo. Ale nedalo sa to časovo skĺbiť s tréningom. Rád sa idem previesť na horskom bicykli. To sa dá povedať, že je môj koníček, idem do lesa, po Brezine, na Inovec.
A čo sa týka rieky, máš svoje zákutia?
No ten Váh poznám už ozaj podrobne. Dá sa povedať, že poznám každý kameň na tom úseku 4-5 km, kde trénujeme.
Sleduješ spoločenský resp. politický život?
Veľmi málo, len tak z diaľky. Ešte sa ako národ máme veľa čo učiť.
A ozaj posledná otázka na záver, uvažuješ o prípadnom ďalšom pôsobení v oblasti športu po skončení kariéry športovca?
Chcel by som byť tréner
Ďakujem za rozhovor, prajem veľa úspechov aj v tej prípadnej budúcej kariére trénera. Verím, že práve Peter bude dobrým trénerom a že má čo odovzdať mladým. A možno využije aj svoju novú skúsenosť, ktorú získal po kúpe nového počítača, vidím, že jeho pokroky sú veľké a viditeľné. Ale najdôležitejšie teraz je, aby vám to v Aténách na OH dobre jazdilo. Budeme vám obom aj všetkým ostatným olympionikom držať palce!
Diskusia
Buďte prvý, kto napíše komentár k článku
„Rozhovor s Petrom Pálešom s dvojmesačným odstupom“.