Radoslav Rus (1.časť).

Horúci záver augusta, po krátkom hľadaní vhodného miesta na rozhovor, si sadáme do trošku ošarpanej posilovne na lavičku, na ktorej určite navzpieral tony, úvodné rozpaky prekonávame vzájomným tykaním a neútulnosť prostredia sa plynúcim rozhovorom stráca. Napokon posúďte sami, na naše otázky odpovedá majster Európy v maratóne Rado Rus. A keďže sa nám rozprávalo dobre, čas sa natiahol a preto prinášame tento úvodný rozhovor našej novej rubriky postupne v troch častiach.

Sýkora Ivan | 21.09.2003 12:11:58

Na úvod trošku z iného súdku, keď ťa vidím kosiť trávu na lodenici v Novákoch alebo ťahať ťažké reproduktory na strechu pred pretekami, tak si myslím, že si človek, ktorý uznáva isté hodnoty, v dnešnom svete už nie celkom bežné a ktorý je zodpovedný, má rád prírodu a poriadok. Takže aké sú tie hodnoty v tvojom živote, akýsi pomyselný rebríček hodnôt?

Rebríček hodnôt ?! .... to si musím najskôr rozmyslieť, čím začať.....

Tak skúsme sa na to pozrieť cez kanoistické okuliare....

Vzhľadom na kanoistiku to vnímam tak, že tu na lodenici musí niekto pokračovať v tom, čo tu pred nami robili a robia ľudia ako Ľubo Hagara, Milan Oršula a ďalší... pokračovať a aspoň udržiavať to čo je, keď už sa neobnovuje. A pre mňa to je ako v zamestnaní, keď trénujem každý deň a mám ešte chvíľu čas, tak tu trochu pokosím trávu, porobím čo sa dá....

A vzhľadom na život ako taký?

To je jasné, že rodina. Možno že to hovorí každý, ale je to tak: rodina, rodinné zázemie, priateľka, kamaráti ....

Keď sme hovorili ešte o tých hodnotách, ako protipól, čo nemáš rád, čo neznášaš v živote?

V živote neznášam politiku ....

Tú radšej vynecháme.... Obráťme list, si úspešný kanoista, majster Európy 2001, reprezentant. Myslím, že by bolo zaujímavé a mohli by sme zaspomínať aj na tvoje začiatky, prvý kontakt s vodou? Ako sa rozhodlo či kanoe alebo kajak a či to vôbec bola dilema ? ale hlavne ma zaujíma ten okamih zlomu, že áno idem sa plne venovať kanoistike...

Ako som začal ? Robil som vodné pólo v Novákoch, moji bratia tiež, ale potom prešli na kanoistiku, oco robil predtým tiež kanoistiku, jazdil na kajaku, boli tu jeho kamaráti.... A keď bratia začali chodiť po pretekoch, ja som hral pólo maximálne domáce zápasy a oni chodili stále do Bratislavy, tak som chcel vyskúšať ako to pôjde mne a prihlásil som sa. Prvýkrát som jazdil na minikajaku, na skúšku a udržal som sa. Ešte som stihol záver sezóny a absolvoval dvoje preteky na minikajaku.

Spomínaš si ešte na výsledok tých prvých pretekov

Presne neviem, ale asi som nebol posledný.

A čo sa týka samotného preloženia na "kanojku" (páči sa mi toto familiárne oslovenie canoe od Rada, tak ho nechávam aj keď napísané vypadá smiešne, ale tu platí "čítaj ako počuješ" - poznámka autora), to už záviselo od trénerov, oni to tak videli. Každý začína väčšinou na minikajaku a až potom prechádza na "kanojku", keď už má stabilitu. Tréneri to vidia na fyziológii človeka, kto sa na čo zhruba hodí a ako mu to ide, podľa toho ho preradia alebo zostane na kajaku. Keď som ja začínal s canoe, bolo málo ľavákov, teda tých, čo ťahajú na ľavej strane. Mohol som si vybrať, či pravú alebo ľavú stranu, píšem síce pravou, ale stal sa zo mňa ľavák, mne to bolo jedno. Vtedy bolo treba ľavákov, tak som ľavák. Mohol som si vyberať deblistov, ale teraz je to zase naopak na celom Slovensku, že je strašne veľa ľavákov a málo pravákov.

Hrá to veľkú rolu?

Hrá to.... samozrejme v singli ani nie, keď ideš sám.... ale hlavne, keď treba zložiť posádky, vtedy to hrá veľkú úlohu... keď sú napríklad samí ľaváci, dá sa zložiť jedine "kanada", obidvaja ťahajú na jednej strane a to už je trochu pomalšie ako keď každý ťahá na inej strane. Alebo C4 tiež potrebuje každý na jednej strane ťahať.

A ten okamih zlomu?

Vrátim sa ešte k tým začiatkom. My sme tu trávili veľa času. Keď sa vytvorí dobrá partia, tak sa dá veľa dokázať. My sme boli takou partiou, trávili sme tu takmer 100% času, domov sme chodili jesť a spať a do školy sme sa učili večer od ôsmej do desiatej. Tréningy sme mávali vtedy aj ráno od šiestej do siedmej pred školou a trávili sme tu ozaj takmer všetok čas. Takže ono sa to lámalo skôr tak postupne.

No a potom sú zase také zlomy, že príde stredná škola, väčšinou niekto to nevydrží, chce sa venovať viac škole, tak sa jej venuje, niekto zas sa chce presadiť v športe... Postupne sa mi začalo viac dariť, hlavne keď sa vyhráva... sa to niekomu môže začať ešte viac páčiť.

....To je dôležité, áno, keď sa vyhráva ....

Keď som bol ja v doraste Andrej Páleš vtedy veľa jazdil a všade chodil, tak som aj ja chcel niečo dokázať, dostať sa na nejaké medzinárodné regaty a ďalej to už išlo postupne. Prišla základná vojenská služba, tak som išiel na športovú vojnu a po nej mi ponúkli v Trenčíne zamestnanie - kanoistiku.

A ešte doplním otázku, bol u Teba nejaký konkrétny zlom, kde sa rozhodlo: a zrazu budem maratónec?

To sa stalo práve na tej vojne, že budem maratónec. Keď som sa dostal do kategórie mužov, tak som jazdil to piate miesto na Slovensku v rýchlosti, na 500ke, sem tam tretie miesto na kilák. Medzi mužmi už to bolo také tvrdšie, ten prechod je ťažký. Ale išiel som Dunajský maratón, kde si ma všimol reprezentačný tréner maratónu a ponúkol mi, že keď odjazdím dva kvalifikačné preteky v určitom čase, že by ma zobral na majstrovstvá sveta. A tak som na konci vojny absolvoval prvý "svet" v maratóne v 94om v Amsterdame a odvtedy sa to začalo so mnou ťahať. Nejako som sa umiestnil (18.miesto pozn.autora) a skúsil som prvý krát svetové vody.

Koľko tam štartovalo lodí?

Prvý krát som zažil niečo také, to boli štvrté majstrovstvá sveta v poradí a štartovalo tam 25 lodí, doteraz som ešte asi toľko lodí na štarte maratónu nezažil na C1. Takže asi toto bol ten definitívny zlom prechodu na maratón.

Ozaj čo sa Ti vybaví v hlave, keď sa povie slovo KANOISTIKA?

Tak mne samozrejme asi ten maratón, keď sa povie kanoistika, a potom už asi olympiáda. Ale maratón nie je olympijská disciplína a to je na tom asi tá najväčšia chyba, že to nie je tak zaujímavé pre sponzorov a aj zväz asi.

K sponzorom sa ešte dostaneme aj k zväzu, keďže predpokladáme, že tento rozhovor budú čítať prevažne mladí kanoisti, čím by si ich a aj ďalších mladých záujemcov prilákal na tento náročný, ale zároveň krásny individuálny šport?

Teraz ma tak napadá ako tu sedíme, že je to v podstate iba drina, drina a drina, hlavne v posilovni, na vode a beh. Ale keď si to porovnám ako som videl napr. na Dukle kde trénujú vzpierači, zápasníci celý čas zavretý v posilovni, mne sa páči, že chodíme aj von. Väčšina nášho športu sa robí vonku, len cez zimu sme viac vo vnútri v posilovni, ale aj vtedy chodíme behať, bežkovať, hrať hokej. Takže je to taký outdoor šport, spojený s prírodou a vlastne aj na to ich prilákať.

Kanoistika, tak ako ju ja osobne vnímam, to je spojenie: voda, loď a hlavne ČLOVEK, ten je rozhodujúci, rozoberme si postupne tieto tri zložky a ich vzájomné väzby...... Začal by som tou vodou. Akú vodu máš najradšej, na ktorej sa Ti najlepšie jazdí?

Je to tak, že je voda tečúca, stála, potom plytká, hlboká. Tam je rozdiel taký, že plytká je ťažká, v nej sa ťahá ako v blate, keď je hlboká, tam sa dobre ťahá. V maratóne nemusí byť dodržaná minimálna hĺbka vody ako v rýchlostnej kanoistike, takže to býva aj dosť plytké. Potom ďalej záleží od toho, či fúka alebo nefúka, čiže či sú vlny alebo nie. A aká mne vyhovuje? Asi najviac veľmi rovná hladina ako zrkadlo. My tu v Novákoch máme asi najťažšiu vodu na Slovensku, tak sa nám potom inde ľahšie ide, keď máme natrénované na ťažkej.

Ťažšia v akom zmysle?

Neviem, či je plytšia, alebo má väčšiu hustotu, tak je to tak cítiť. Každý kajakár aj kanoista to cíti, že zapichne to pádlo do vody a neprejde tak ako by malo, cítiť že ide ťažko.

Zaujímavé...napríklad v súvislosti s tvojou informáciou z posledných ME v Gdansku si písal, že tam boli veľké vlny, dokonca si sa prevrátil! A nebol si sám, kto sa vykúpal. V prepojení na tému voda a vlny ma napadá ako je to možné, špičkoví pretekári a vykúpu sa. Tie podmienky boli také zlé alebo tá únava? Môžeš podrobnejšie opísať tie rozhodujúce okamihy....

Presne ako si povedal, tie podmienky boli také náročné, niektorí sa už po štarte vykúpali a po toľkých kilometroch, neviem či aj mozog už tak inak pracuje. Fyzická únava hrá obrovskú rolu, zrazu som bol po lakeť vo vode, nevedel som, čo mám vtedy spraviť, tak som tam spadol.... strašne tam fúkalo, ťahali sme dlho proti vetru, ale marátonec musí byť aj na to pripravený.