O Atény bude bojovať Juraj Kadnár bez Róberta Erbana, ale s Pavlom Maťašom.

Strieborná kádvojka sa rozpadla

SZRK, eje | 30.03.2004 20:07:25

Ešte pred necelými dvomi rokmi v maďarskom Szegede Juraj Kadnár s Róbertom Erbanom žiarili. Vo finále majstrovstiev Európy v K2 na 1000 m skončili po svojej najlepšej jazde v živote na 2. mieste, v úžasnom čase 3:13,545. Radovali sa nielen zo striebornej medaily, ale aj z formy vzbudzujúcej optimizmus pred svetovým šampionátom 2003 v Gainesville, ktorý bol zároveň kvalifikáciou na olympiádu v Aténach. Na Lake Lanier, však slovenská dvojica nezopakovala brilantný výkon z Maďarska. A tak poslednou možnosťou, ako sa prebojovať na olympijskú regatu, zostala kontinentálna kvalifikácia, ktorou sú tohtoročné májové ME v poľskej Poznani.

Medzitým sa však konkurencia v K2 rozrastala zostavovaním nových deblov a o tri voľné miesta pre Európu, Oceániu a Afriku je už podstatne viac záujemcov, ako pred rokom.

Pochopiteľne, že obaja slovenskí kajakári túžia do Atén odcestovať.

Háčik strieborného dvojkajaka Juraj Kadnár nám však oznámil, že strieborný dvojkajak už neexistuje a s podtónom čierneho humoru navrhol, aby sme pokojne dali do novín inzerát tohto znenia:

INZERÁT

Dobre pripravený háčik hľadá pre túto sezónu rovnako dobre pripraveného parťáka do ,kádvojky? na 1000 m. Zn: OH Atény.

A potom už naozaj vážne vysvetľoval, ako sa to všetko medzi ním a Robom Erbanom zbehlo.

Už nie sme v jednom kajaku. V Izraeli mi Robo oznámil, že sa definitívne rozhodol pre singla. Priznám sa, že ma ani tak nezaskočilo to, že sa chce sústrediť na singla, v ktorom je väčšia šanca prebojovať sa do Atén, ako to, že mi svoje rozhodnutie oznámil až teraz. Ak by mi to povedal o mesiac skôr, mal by som väčšiu šancu nájsť si parťáka do ,debla? smutne konštatoval kajakár, ktorý s Robom Erbanom získal bronzovú medailu na MS už v roku 1991 v Paríži v pretekoch na 10 000 m.

A ani sa naňho pre to nehnevám. Chápem ho. Prežili sme spolu dobré i zlé, a tak mu rozumiem, že hľadá každú možnosť, ako sa prebojovať na olympijské hry. A ak vidí väčšiu šancu v singli, ako v debli, tak mu ju dožičím. Len sa v mysli stále vraciam k tomu, že mne tým veľa času na zjazďovanie sa s novým parťákom nenenchal.

Aj preto po svojom týždňovom plánovanom oddychu na Slovensku neodišiel znova do Izraela ku Galilejskému jazeru, kde zdolal v singli na 500 m vynikajúceho domáceho kajakára Yellina, ale sa vybral do talianskej Sabaudie.

Nemalo zmysel ísť späť do Izraela. S Robom sa už nemusím pripravovať, a tak som sa vybral za svojím novým kolegom v lodi.

Pchopiteľne, že nás zaujímalo, koho oslovil a koho sa mu podarilo do svojej lode získať.

Najprv som si myslel, že by nám to išlo s Andrejom Wiebauerom, ale ten moju ponuku odmietol. Potom som oslovil Pavla Maťaša, nádejného kajakára z Piešťan, ktorý na lanských majstrovstvách sveta juniorov v japonskom Komatsu obsadil v K1 1000 m štvrté miesto.

Prijal vašu ponuku?

Áno, prijal.

A čo si od toho sľubujete? Aj šancu postúpiť do Atén?

Ťažko povedať. O necelý mesiac máme domácu kvalifikáciu na Zelenej vode a ak sa chceme kvalifikovať do Poľska, musíme ju vyhrať.

A čo keď sa vám to nepodarí?

Na to zatiaľ nemyslím.

(originál nájdete na www.canoe.sk)