KRK Nováky na pretekoch v Poľsku

Dňa 07.09.2003 sa minivýprava (13pretekárov,7lodí,4autá) z KRK Nováky zúčastnila na 17.ročníku Memoriálu A.Bazaniaka (prvý poľský olympionik v kajaku) v poľskom mestečku CZECHOWICE-DZIEDZICE.

vlastná tvorba | 11.09.2003 09:16:41

Za účasti 22och prevažne poľských družstiev(z ČR tam boli Ostrožská Nová Ves - tam sa zíde tento víkend veľká konkurencia!, Olomouc a Frýdek-Mýstek, jedno družstvo z Ukrajiny a my ako jediní zo SR) získali naši pretekári vynikajúce umiestnenie a ešte lepšie ceny (napr .víťaz C2 chl.88-89 a obhajca prvenstva na 2500m získal horský bicykel), ale chcel by som písať viac o organizácii a atmosfére pretekov, lebo sa potvrdil chýr, že to sú super preteky. Čím začať? Ťažko popísateľnou pohodovou atmosférou pretekov, to sa musí zažiť(je to blízko cca 50km od Č.Tešína budúci rok vyskúšajte) a žiaľ u nás doma sa málokde s takým niečím stretneme. A nemám na mysli len živý big band (cca 15hudobníkov), ktorý tam hral a sprevádzal pri vyhlasovaní výsledkov, ale celkovo. Takže: 100% ozvučenie, opakujem 100% ozvučenie pre vás všetkých, čo organizujete preteky u nás, je to zdanlivo maličkosť, ale často rozhodujúca, dvaja hlásatelia (jeden profesionál-miestny redaktor, druhý z radov organizátorov, fakt niečo úžasné, komentovanie štartov, živé vstupy s pretekármi, rozhovory so sponzormi a ich vymenovanie (áno viem, peniaze sú problém, ale to vieme všetci, že to je v našich podmienkach ťažké), ale hlavne kompletný menoslov pretekárov na štarte aj s oddielovou príslušnosťou, vtipné komentáre štartov a zaujímavých udalostí po nich, nielen vykúpania, ale aj kto je na čele a celkový priebeh pretekov a pod., opäť opakujem kompletný menoslov tých, čo prechádzajú cieľom a na ktorom mieste, výzvy na potlesk pre posledných a hlavne tých najmenších !! Tu spomeniem posledný „zážitok“ z Majstrovstvá SR v maratóne v TN, kde často zaznelo: do cieľa prišla 43ka alebo máme tu pretekárov v poradí 15,7,22....a hotovo. A pre hlásateľa tým preteky skončili....

Čo ďalej ? Kvalitný záverečný ceremoniál, pekne upravený stupeň víťazov, kvety, vlajky, koberce, panel s logom sponzorov, ale hlavne celkové dôstojné odovzdávanie cien a medailí, ktoré dávali nielen miestni funkcionári a sponzori,(tí určite zaplatili aj bezplatné občerstvenie, ale boli aj patrične vkusne a všade kde to bolo možné prezentovaní a predstavení, bez toho aby nám vymývali mozog ! asi nikdy už nezabudnem na tenistu, výpravcu a jeho olympijský duch a skvelé údery zo Zelenej vody) ale a to je dôležité aj bývalí úspešní pretekári a to je ozaj dobrý nápad ! Hlavne pre mladých musí byť zážitok potriasť si ruku s olympijským medailistom, či majstrom sveta alebo Európy....

Ešte ma ďalej napadá: prísny, ale spravodlivý štartér, ktorý povel VPRED (u nás ho často počuje len zopár pretekárov, ktorí sú najbližší k repro...) nahrádzal výstrelmi zo štartovacej pištole a bol vlastne tretí, ktorý so svojím bezdrôtovým mikrofónom(=slobodný pohyb podľa potreby) „skákal“ do reči dvom vyššie spomenutým hlásateľom, ďalej PRESNÉ štarty v stanovený čas, zaujímavé, že ich ten čas poslúchal...., výborne označená trať, kde štart a cieľ boli kolmo na seba aj keď na jednom mieste, čím nemohli nastať pre mňa nepochopiteľné situácie ako deň predtým na Zlatých pieskoch, kedy sa do cieľa rútia jedni pretekári a oproti ním štartujú druhí a všetci to samozrejme smažia ako sa patrí.....šok ??!! to je možné ozaj asi len u nás, alebo sa mýlim?....Ešte zdanlivá maličkosť, kvalitne vytlačený program memoriálu, jednoducho zviazaný, prehľadne a rozumne uložené výsledky na informačnej tabuli, nie piate cez deviate ako u nás a miestami aj po zemi... čiže na záver opakujem pohoda, pohoda a opäť pohoda, tú tvoria ľudia: aj diváci, aj pretekári, aj rozhodcovia, aj organizátori aj funkcionári, proste človek je rozhodujúci, čiže aj ten najmladší kajakár, čo došiel na poslednom mieste v kývajúcom sa Plastexe, zožal potlesk, typické poľské Bravó ! a pozornosť divákov, veď kto vie, či o 10-15 rokov nebude z neho olympijský víťaz. Apropo lode: drobný postreh z nedeľného rána, pomaly mi nestačili servítky, čo som musel našim pretekárom utierať sliny, ktoré im tiekli, keď všade okolo si nosil každý samé plastexi, ale nakoniec 7 prvých miest a zopár ďalších umiestnení na bedni ukázalo, že to nie je len o lodiach....ale máme sa z čoho poučiť všetci, čo kanoistiku máme radi a chceme, aby aj u nás napredovala. Milí kanoisti berte toto ako postreh laika, som len rodič jedného nováčika, ale fakt si myslím, že ak nechceme zostať stáť na mieste, musíme ísť ďalej (ozaj perla na záver zo mňa vypadla, ale tí čo chcú, pochopia....) a jedným zo spôsobov je aj kvalitnejšia a pestrejšia organizácia pretekov, akési vystúpenie zo začarovaného kruhu už dlhoročnej a každoročne sa opakujúcej rutiny toho istého. Napríklad ak má Trenčín organizovať „Európu“ v maratóne v roku 2008 ako som počul, tak je najvyšší čas začať sa zlepšovať a odraziť sa hore možno takmer až od dna.

p.s. ak sa podarí prinesieme aj kompletné výsledky a nejaké foto