Táto stránka využíva cookies na individuálne nastavenie služieb a zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Zotrvaním alebo pokračovaním na stránke, vyjadrujete súhlas s ukladaním cookies vo Vašom zariadení.
Do Zvolena som prišiel až v nedeľu ráno. Keď som sa priblížil k stolu, kde sedeli "novácka" partia a spol.
Sýkora Ivan | 09.06.2006 18:51:31
Robo Petriska mi v dobrom hovorí: "...že pretekári včera nemali komu dávať rozhovory a konečne som tu, že nemá kto fotiť". Ale vo fotení ma zastúpili isto viacerí, len treba dať fotky zo soboty Radovi a hneď budú na webe. Napríklad náš "šofo" viktor mi ukazoval hoc len na display veľmi pekné zábery... A priznám sa, že na rozhovory som sa tešil a pripravoval aj ja, ale otázky zostali len v poznámkovom bloku. Čo už, možno nabudúce. Takže zatiaľ vám ponúkam, len túto fotoreportáž, ktorá možno zaujme najmä tých, čo tam neboli, ale pozrieť si ju môže každý....
Začneme potešujúcou správou, lebo na vode sa opäť predstavila Ivana Kmeťová. Samozrejme, to neznamená, že už je úplne fit, ale snáď jej špecialisti pomôžu. Ukazuje sa stará známa pravda, ktorú všetci, čo sa trošku okolo športu moceme, poznáme, ale málokto ju dôsledne dodržuje. A síce, že nielen silový tréning alebo jazda na vode je dôležitá, ale aj dôkladná rozcvička pred vodou, vyjazdenie sa po preteku či strečing ako súčasť tréningu. Proste je to komplex pravidelných drobných návykov, ktoré sa musia učiť najmä mladí pretekári, ale aj mnohí tréneri. Veď to poznáte sami najlepšie, stretávate sa s tým denne :-))) Ale späť k fotke, Ivana s partáčkou Martinou Kohlovou spokojne popíjajú iontový nápoj od firmy Kompava a rozprávajú sa, možno aj o tom, aké to dnes bude na vode a ako si to rozdajú v K1 navzájom, ale nepredbiehajme a obsah ich rozhovoru netuším, to si len tak vymýšľam, veď ma už poznáte :-)))
Spomínali sme rozcvičku a tu ju máme v priamom prenose v prevedení tých najlepších. Dlho som Martinu aj Mariána Ostrčila pozoroval a fotil, ako sa dôkladne a dlho pripravujú, kým sadli do svojich lodí. Pomaličky získavajú tieto návyky aj niektorí mladí pretekári, ale väčšina tesne pred štartom svojej jazdy pobehuje po brehu alebo niečo zháňa do lode, či čo si obliecť na seba.
Aha, aj mladí sa rozcvičujú. Áno, jasné, ale fakt je to skôr výnimka, resp. vidím tam obrovské rezervy. V spôsobe prevedenia samotnej rozcvičky, jej intezite a dĺžke trvania. Opakujem česť výnimkám, najmä na juniorských reprezentantoch už vidieť náznaky zmeny aj v rozcvičovaní aj vo vyjazďovaní. Tento mladý pretekár ma zaujal s akou vervou a ohromným nasadením sa pripravoval, aj keď samotná fotka to nezachytila až tak dobre.
Čo si vybrať? Stánok s doplnkami pre športovcov aj nešportovcov, ako bolo uvedené na aute firmy Kompava, ponúkal ozaj bohatý výber. Na odbyt išli hlavne zadarmo rozdávané žlté a červené nápoje. Ale aj nejaký kšeft snáď bol, ako v tomto prípade na fotke. Veď sa aj občas na brehu žartovalo, keď si niekto niečo zakúpil, že teraz pôjde ako čert alebo že z výživnej tyčinky si zje len polovičku, lebo by na spiatočnej ceste domov neobsedel v aute ... Celkovo je dobre, že takáto možnosť prezentácie počas pretekov vôbec je, bez toho, že by som chcel robiť firme reklamu.
Profík by zvládol tento záber lepšie, ale čo už. Čiže vôbec mi nešlo o zobrazenie sídliska Môťová, ani som nechcel ukázať ako sa trošku podobajú hlavy dvoch trénerov zozadu. Paľo Blaho aj Tibor Soós mi krátko predtým krásne zapózovali, žiaľ nevyšlo to. Prvý portrét bol rozmazaný, lebo som sa ponáhľal a na druhom má Tibor zavreté oči akoby driemal. Ale on naopak je stále čulý a na brehu stále žartuje. Práve na margo ich vzájomnej podoby pridal pohotovo jednu historku, ako sa ne neho obrátili so zvolaním, kde je to vínko, čo si sľúbil ?! Aké víno, ja som nič nesľúbil...pokračovanie si domyslíte sami, vrátim sa späť k fotke, resp. pretekom. Chcel som zachytiť trošku iný pohľad na dojazd ostro sledovanej K1 500m ženy, kedy sa zrodilo prekvapenie v podobe tesného víťazstva Ivany pred Martinou (ten rozdiel v špičkách ich lodí vyjadrený v čase je 0,381 sek.), ale najmä vo výraznom odstupe Marcely Erbanovej, ktorá skončila na treťom mieste so stratou vyše 5 sekúnd za víťazkou. (pre lepšiu predstavu, čo znamená tých 5 sekúnd straty, si všimnite kúsok červenej špičky jej lode vľavo hore)
Radosť a vzájomné blahoželanie belasých pretekárok a smútok, či skôr sklamanie na červenej lodi. Ale Marcela je skúsená pretekárka a všetci veríme, že do ME sa dá zdravotne aj pretekársky do poriadku a že na palubu jej lode tiež sadne motýľ radosti po dojazde finále K1 v Račiciach. Do štartu prvej rozjazdy 6.júla o 15,30 hod zostáva relatívne dosť času. Aby som to celé zľahčil vrátane básnického motýľa, ktorého mi priviala moja skororanná múza práve pod vplyvom tej belasej farby a možno aj bežiacej reklamy ...počkať, veď dnes je piatok 9.júla, Deň belasého motýľa - deň ľudí so svalovou dystrofiou. BELASÝ MOTÝĽ je symbolom ľudí, ktorí majú svalovú dystrofiu. Je krehký, ale ľahko zraniteľný, jeho krehkosť vyjadruje bezmocnosť ľudí, ktorí sa progresiou ochorenia stanú úplne bezvládnymi, odkázanými na pomoci iných. Ale podaná pomocná ruka dokáže rozhýbať motýlie krídla a oslabnuté svaly...ak vás to zaujalo, tak viac info nájdete na www.omdvsr.sk ... Takže to sľúbené zľahčenie na záver, hoci táto belasá odbočka predtým je vážna vec. Chcel som len napísať, že kto vie, či sa Marcela pred štartom stihla pristaviť pri stánku s nápojmi firmy Kompava. (viď foto 1) A ozaj mi nič neplatia za reklamu :-))
Po predchádzajúcom trošku zamotanom komentári sa vráťme rýchlo späť na vodu, ktorá práve "vrie" pod pádlami mužov vo finiši K1 500m. 6,5,4 alebo Vlček, M.Riszdorfer, Tarr také bolo konečné poradie. Voda sa varí aj za loďou číslo 1, Juraj Bača skončil nakoniec predposledný a takisto sa snaží aj s číslom 3 jediný zástupca Dukly vo finále (inak klasika, 8 x ŠKP) Juraj Lipták, ktorý tesne (0,561sek) prehral súboj o šieste miesto a tak nakoniec na ME do Račíc pocestuje Tibor Gyori, ktorý bude zbierať skúsenosti v súbojoch so svetovou špičkou. Fakt by ma zaujímalo, či by cestoval do Račíc Lipták, keby skončil šiesty.
V článku o zvolenských pretekoch z agentúry TASR zaznelo aj hodnotenie repre trénera Paľa Blaha, ktorý okrem iného povedal aj toto: "Erik Vlček opäť potvrdil vysokú singlovú výkonnosť, keď v dramatickom cieľovom finiši zdolal Miša Riszdorfera kopnutím lode." A ja mám práve to vykopnutie pre vás zachytené, rozdiel v čase bol 0,3 sekundy...
V už spomínanom článku zaznelo aj nasledovné: ..."Veľká vďaka patrí zvolenským organizátorom za to, že z vlastných úspor uviedli do prevádzky automaticky štartovací systém, s ktorým sa roky stretávame aj na vrcholných podujatiach. Na Slovensku ide o revolučný krok, preteky vo Zvolene tak boli úplne regulárne," povedal reprezentačný tréner slovenských rýchlostných kanoistov Pavel Blaho. Ja sa pripájam, myslím, že Zvolenčania zvládajú preteky čoraz viac lepšie a lepšie. Od detailov typu kvetináč pri stupni víťazov, cez kvalitný bufet, výsledkovú listinu, tribúny a stany až po po vychválené štartovacie bloky. A to som na mnohé zabudol...Tie bloky som chcel ísť fotiť, ale nepodarilo sa. Verím, že na MSR KT sa mi to podarí a že sa na štart dostanem. Sľubujem... Inak na fotke fotí pani Miklešová, jedna z mnohých nenápadne pracujúcich zvolenských organizátorov. Len tak ďalej, držíme palce!
Výhody bufetu isto ocenili aj štyria "šéfovia", ktorých som zachytil cez zeleň stromov. Na kvalitných masívnych drevených laviciach sedia a družne debatujú sprava Boris Bergendi, sekretár zväzu, Tibor Soós, člen VV SZRK a tréner, riaditeľ NŠC Miroslav Haviar a ústredný repre tréner Paľo Blaho. A ak sa nemýlim, celkom vľavo v čiernej šiltovke a červenej bunde je sčasti zachytený aj Ing.Miloš Mikleš, jeden z tých hlavných zvolenských organizátorov. Proste všetko klaplo v pohode. Aj keď na stránkach kanoe.sk sa ozvali "anonymní odborníci" s istými výhradami, fakt si myslím, že preteky boli zorganizované super vzhľadom na naše pomery. A odborníkom odkazujem, že kým budú anonymní a nevystúpia počas porady s konkrétnym návrhom, o ktorom presvedčia ostatných, tak môžu akurát si tak anomnymne posťažovať bez nároku na zmenu...na Slovensku po slovensky, resp. anonymne ako ináč, že jo...
Keď pohoda, tak pohoda. Tentokrát v prevedení dvoch R, trénerov Roba Petrisku a Radovana Šimočku alebo aj www.r-r.canoeing.sk, pre mňa osobne kedysi veľmi nádejná webka. Aké nové zvonenie si asi medzi sebou práve vymieňajú? :-))
Buďte prvý, kto napíše komentár k článku
„Fotoreportáž Zvolenská tisícka, deň druhý, nedeľa, časť prvá.“.