S odhodlaním poraziť minimálne jedného z dvojice maďarských súperov a samozrejme najlepšie oboch a teda vyhrať celkovo, nastupoval do lode na "domácej" vode Radoslav Rus, slovenský reprezentant v maratóne v kategórii C1 muži.

Špička vedľa špičky, loď vedľa lode. Tak vypadali prvé metre po štarte pätice kanoistov, ktorí sa vydali na štyri 7,2 km dlhé okruhy. Zľava doprava s č.95 Attila Gyore (HUN), č.96 Španiel Amoriza, č.97 náš Rado Rus v slušivej šatke s SK znakom, č.98 Poliak Rynkiewicz a štartové pole uzatváral skúsenejší z dvojice maďarských reprezentantov Zsolt Gillanyi s č.99. Lepšie by bolo napísať starší z dvojice, lebo práve Attila Gyore je bronzový medailista z posledných MS v Perthe, kde Rado Rus skončil "až" na 6.mieste.

Zdanlivo nezáživná fotka, resp. mal som stáť na úrovni tej tabuľky a fotiť odtiaľ. Ale aj tak vám chcem ukázať ako sa vyvíjala situácia tesne pred prvou prenáškou, kedy sa na čele usadila dvojica maďarských pretekárov a Rado Rus, ktorý je v tomto okamihu tesne za nimi.

A už o pár metrov neskôr má náš pretekár značnú stratu. To čo sme nevideli a čo sa udialo skryté za tabuľou popísal Radov otec, ktorý tam stál a kameroval ako pokus o hodiny zo strany maďarských pretekárov. Vôbec nechcem byť tendenčný, novinár profík by si toto tvrdenie ešte mal preveriť, ale ďalší priebeh pretekov ukázal, že maďarskí reprezentanti si doma zabudli pribaliť do batožiny "férovú hru", medzinárodne známe fair play, bez ktorého akýkoľvek šport nemá zmysel. (viď. Zidanov skrat vo finále MS vo futbale)

A tak musel Rado už na prvej prenáške doháňať stratu cca 40 metrov. Zatiaľ čo maďari už míňajú a obchádzajú hlúčik okolo "odpadnutej" Lucie Balákovej (na snímke sedí na zemi vľavo dole vedľa svojej modrej lode), náš pretekár sa ešte len blíži k rozhodcovi a štartérovi pretekov (ten pán v okuliaroch v zelenom triku s papiermi a minerálkou v rukách), ktorý potom následne odkláňa nechápajúceho Rada doprava. Dodatočne na brehu po pretekoch sa to vysvetlilo, Rado to okomentoval slovami: "Vôbec som nevedel, čo chce. Nechápal som prečo ma odkláňa vpravo, veď som bežal správne vo vymedzenom priestore..."

Po trošku dramatickej prenáške sa situácia akoby upokojila, keď po návrate z hornej obrátky sa všetkým prítomným ponúkol tesne pred vjazdom do druhého kola pohľad na vedúcu trojicu na čele s Radom Rusom. Spokojný mohol byť aj jeho brat Rasťo, spoza jeho "slovenskej hlavy" som spravil túto fotku. Rasťo ako vždy pomáhal na prenáškach a krátko pred cvaknutím kričal z plných pľúc: "To je ono, svoju vodu, stále ťahaj svoje tempo". (možno nie takto doslovne, ale zhruba v tomto duchu... :-) )

Nasleduje séria trošku rovnakých fotiek, ktorá ale zachytáva dôležitý moment preteku. Situácia je nasledovná, pretekári sa vracajú v druhom kole z dolnej obrátky a ja stojím na výbežku. Rado Rus vedie a súperi sa vezú na vlne. Zdanlivo nič mimoriadne sa nedeje, ale len zdanlivo...

Zrazu si maďarskí reprezentanti niečo zakričali a odbočili dosť výrazne vľavo. Rado Rus na túto zmenu nereagoval a ťahal si ďalej "svoju vodu", ale ako sa ukázalo za chvíľu nebolo to najlepšie rozhodnutie. Hneď ma na to upozornil aj "spolufotiaci znalec miestnych pomerov", ktorého meno neviem, ale skúsim zistiť:"Povedzte mu, nech ide pri brehu a nie stredom proti prúdu, tadiaľ má ísť dole a nie hore. Už v prvom kole tu stratil takmer 30 metrov na nich" zakričal za mnou, keď som nasadal na bike...

O tom, že to bola chyba sa za chvíľu presvedčil na vlastnej koži aj samotný Rado, keď napriek maximálnému úsiliu začal strácať na svojich súperov, ktorí si ešte mohli dovoliť aj občerstvenie, ako vidíme s číslom 99 Zsolta Gillanyiho.

Aj keď táto fotka nie je z najlepších, zaraďujem ju najmä kvôli tomu, že je vidieť akú stratu si zrazu Rado na relatívne krátkom úseku vyrobil. "Ísť si svoju vodu" je dobrá taktika, ale nie "hlavou proti múru = loďou proti prúdu". Mám obavu, že takáto taktická chyba by sa mohla nášmu pretekárovi vypomstiť napr. už v septembri na MS vo Francii a očakávam, že v oblasti taktickej prípravy mu nový reprezentačný tréner snáď pomôže. Hovorím to, napriek Radovmu veku a skúsenostiam.

Vďaka vzniknutej strate, ako sme ju zdokumentovali v priebehu druhého kola, sa na druhej prenáške nedialo nič mimoriadne a spokojní maďarskí pretekári si ju prebehli v pohode, bez nejakého tlaku. Rado ju prebehol tiež v pohode, len to nemám zdokumentované, lebo som sa snažil na neho zakričať už spomínanú radu. Rada Radovi možno pomohla, za čo patrí vďaka aj spomínanému neznámemu znalcovi pomerov, na ktorého popud vznikla. Ja osobne som si síce tú chybu uvedomoval, lebo z brehu tieto pokyny počuť z úst trénerov počas každých pretekov v TN, ale som ten typ človeka, čo by si sám od seba neodvážil radiť majstrovi Európy ako má ísť svoje preteky... to ho skôr budem povzbudzovať do vykričania si hlasiviek.

Zatiaľ čo mne sa v hlave preháňajú rôzne myšlienky typu, čo vlastne všetko a za akých podmienok Rado Rus dokázal a aké by to bolo, keby mal iné podmienky na tréning a podobne, tak preteky pokračujú a Rado sa vydal na parádnu stíhaciu jazdu. Snáď sa Radov otec nenahnevá, keď prezradím, že ako sme spolu stáli na štartovacom móle a videl túto situáciu, tak už prestával veriť, že maďarskú dvojicu dobehne. Ale povzbudzoval ho maximálne, čo sa dalo, popri tom, že ešte aj kameroval. Veď mu to po pretekoch v úžasnom rodinnom fanúšikovskom kruhu bolo aj patrične vytknuté, ale ozaj len žartom.

Možno to vyznie neskromne, ale ja som bol presvedčený, že Rado ich ešte dobehne. V duchu hesla "pozriem sa a vidím" sa mi jednoznačne zdalo, že ide lepšie a že na nich má. Aj z výrazu v tvári sa dá dosť usúdiť ako na tom pretekár je, obzvlášť na takej dlhej trati akou maratón je. A Radov výraz bol rozhodne lepší...

A tak sa v sprievode českej reprezentanky Barbory Červenej vydal na svoju stíhaciu jazdu. Preteky sa prehupli do druhej polovice...

Zatiaľ čo na vode sa odohrávala "dráma", na móle vládla pohoda. Aspoň v hlúčiku francúzskych(?) pretekárov. V ľavej časti fotografie môžete vidieť z móla odchádzať profíkov od fachu, ktorí práve avizovali čerstvú informáciu, že v neďalekej Dubnici je už búrka a festový dážď a že sa to blíži k nám. Mohlo by to ešte chvíľu vydržať, pomyslel som si a vyrazil na svoje foto miestečko na výbežku.

A tam som zachytil aj zvyšok štartového poľa v kategórii C1 muži, ktorý tvorili s číslom 96 španielsky reprezentant Benat Arizmendi Amoriza a s 98-kou Poliak Mateusz Rynkiewicz, ktorí za vedúcou skupinou mali stratu takmer 10 minút. Tým, že títo pretekári mali modré lode, vzdialenejší pohľad na nich, vyvolával často dojem, že idú akoby v C2. Ešte že mali dobre odlíšiteľné repre dresy na rozdiel od našich pretekárov. (Zdá sa, súdiac podľa anonymnej reakcie na webe, že minimálne na dres pre Lachka sa zabudlo... nieKTO? zabudol)

To, že sa výrazne zmenilo počasie a poriadne sa zatiahlo, vidieť aj na tejto fotke, kedy sa k môjmu stanovisku blížila štvorica pretekárov na čele s bielym dresom. Čo znamenalo, že na čele bol Rado Rus, sprevádzaný dvojicou maďarských dresov a štvoricu uzatváral modrý dres českej kajakárky. Radostný pohľad, strata bola zlikvidovaná.

A aj podľa toho, ako blízko odo mňa išiel Rado v tomto okamihu, musí byť každému jasné, že už stratil chuť experimentovať jazdou proti prúdu. Dodnes neviem, či to bolo na základe toho, čo sme mu aj s Rasťom kričali na druhej prenáške alebo na to prišiel sám podľa priebehu pretekov. Musím sa ho to príležitostne spýtať...

Poľsko-španielska C2 v akcii alebo trošku sa pohrať s retušovaním tejto fotky a nemožné sa stane skutočnosťou...

Teraz som mal stáť na mieste vedľa toho pána v modrom tričku. Maratónci kanoisti sa blížia na svoju poslednú prenášku. O chvíľu pochopíte, prečo som zaradil aj takúto bezvýznamnú fotku, ktorej vypovedacia hodnota sa blíži takmer k nule...

Lebo opäť sa diali vcelku neslýchané veci. Mladší z maďarských reprezentantov Attila Györe "vytlačil" Rada úplne mimo, priznám sa, že v tom okamihu som absolútne nechápal, čo sa deje, keď Rado išiel na miesto k brehu od brehu... Jeden odkaz o ničom pre organizátorov, ale keby náhodou: tu veľkú tabuľu s označením prenášky, poprosím na budúcoročné ME umiestniť viac na breh, veľmi zacláňa vo výhľade a zakrýva dianie na vode :-)

Ešte viac som žasol (a fotil rozmazane), keď vzápätí sa Rado s ním takmer zrazil až sa takmer obaja vykúpali. To samozrejme využil v duchu hesla, kde sa dvaja bijú, tretí uniká, Zsolt Gillanyi, ktorý nasadil k mimoriadnemu tempu. Viem, že porekadlo znie ináč, tretí víťazí, ale v TN sa to nesplnilo, nezvíťazil, len unikol...

Po maďarsky neviem, anglicky takisto a moja lámana nemčina by asi maďarských pretekárov zaskočila (teraz ma napadlo, že som mohol skúsiť po rusky...), ale mal som chuť sa ich opýtať, či to bol úmysel ? Fakt nechcem súdiť, ale to čo predviedli v nasledujúcich okamihoch (a podľa Radových slov na brehu po pretekoch na obrátkach to bolo miestami tiež veselé...) bolo unfér. Aj z tejto fotky jednoznačne vyplýva, že Attila vedome blokuje nášho pretekára, zatiaľ čo Zsolt so zvláštnym výrazom v tvári jednoznačne uniká vpred. Rado na chvíľu aj prestal ťahať, evidentne má teraz položené pádlo, čo sa mu asi tak preháňalo hlavou ?

Z tohto záberu jednoznačne vyplýva, že Rado to nevzdáva a zdravo "nasratý" (sorry za výraz, ale najlepšie vystihuje situáciu) obchádza Attilu a ide sa pokúsiť o nemožné.

Tak poďme na to, prímam hodenú rukavicu, rozdajme si to ! Takéto myšlienky vo mne vyvoláva táto fotografia a Radov výraz v tvári. A skutočne Rado prepol na druhú kozmickú a aj vďaka pocitu hnevu a nespravodlivosti našiel v sebe obdivuhodnú silu a zaútočil. Napriek tomu, že do prenášky išiel ako tretí, hneď v jej úvode dobehol druhého v poradí Attilu, ktorý ale pokračoval v blokovaní Rada aj na brehu a počas celej prenášky. Prestal som fotiť a bežal som vedľa nich, povzbudzujúc Rada. A aj keď bol náš reprezentant rýchlejší, nepodarilo sa mu Attilu predbehnúť, lebo ten mu vedome blokoval cestu. V záverečnej časti prenášky som už povzbudzovanie zmenil na výkriky typu "Fúj" a nebol som sám, čo smeroval slová tohto typu na maďarského pretekára. Opakujem, som amatér, poriadny maratón som videl druhý krát v živote, ale ak je toto bežné, tak si myslím, že prenáškový rozhodca berie svoju odmenu zbytočne...

Opakujem vôbec nechcem vyvolávať protimaďarské nálady, naopak nášho Jana Sl. pokladám za hlupáka, ale toto nebolo fair play. V tom čase ale to mohlo byť Radovi jedno, on mal pred sebou jediný cieľ, potom, čo sa mu konečne podarilo zbaviť Attilu, dobehnúť Zsolta. Fotka je síce nejasná, ale dokumentuje, že ten náskok už bol značný. Bez mučenia sa priznám, že v tomto okamihu som už aj ja zapochyboval, či sa mu to podarí.

Vybral som sa na koniec móla, kde sa mi po chvíľke napätého čakania naskytol tento potešujúci obrázok. A nemám tým na mysli dvojicu španielskych kajakárok v popredí, ale to, že Rado evidentne Zsolta sťahoval. Od toho okamihu nasledoval parádny súboj a neuveriteľný finiš. Keby som bol profík, tak mám krásne fotky ako sa tesne okolo mňa rúti Rado a úplne inou trasou dobieha Zsolta, ktorý má očividne toho dosť, ale nevzdáva sa. Ale ja som prestal fotiť a reval som ako sa len dalo.

Bol to pre mňa osobne ozaj silný okamih, keď celkom tesne okolo mňa prešiel s obrovským nasadením Rada a tak som ho zachytil aspoň takto odzadu. Keď som upozornil na netaktickú Radovu jazdu proti prúdu v prvých dvoch koliečkách, tak v tomto okamihu ho musím ozaj pochváliť, že ten finiš viedol úplne mimo maďarskej vlny. Bolo to od neho geniálne rozhodnutie cca 300 metrov pred cieľom, lebo keby išiel hneď vedľa Zsolta do súboja, asi by ho neporazil.

Hotovo! Dobojované! Pretekári sú v cieli. Aj keď má Rado sklonenú hlavu, vyhral o 0,441 sekundy pred druhým Zsoltom Gillanyim. Podľa mojich, vekom sa zhoršujúcich matematických vedomostí vyhral Rado o 1,48 metra, čo je ozaj tesné. Parádny výkon, úžasný finiš.

Musel som sa udržať, aby som mu niečo nezakričal, keď okolo mňa pokojne dopadlovovál na treťom mieste Attila Györe, tváriac sa akoby nič. Hladinu začali kropiť prvé kvapky dažďa, ale celkovo možno povedať, že počasie bolo priaznivé a bohovia na oblohe naklonení, keďže tá hlavná búrka a lejak nás obišiel.

A tu je spokojný víťaz a jeho pokus "suchou nohou prejsť po hladine Váhu".

Prvá gratulácia ako ináč od manželky. Nie nadarmo nosí Rado počas pretekov obrúčku na krku, láska dodáva isto silu každému, viď predchádzajúce foto. V pozadí prijíma gratuláciu dosť vysilený Zsolt, ktorý takisto ako Rado musel ísť s loďou z Váhu na váhu. (skvelá slovná hračka, júch...a jedna už bola aj predtým, všimli ste si ju ? Ale nie, trošku si musím zažartovať, keďže od ozaj skorého rána vyberám fotky a píšem tieto svoje rádoby vtipné komentáre a poriadne nevyspatý vyrazím do práce)

Hneď po odvážení lode sa k unavenému, ale šťastnému víťazovi blíži reportér TA3, zatiaľ čo Rasťo sa stará o bráchovu loď. Obsah rozhovoru ste asi počuli v správach TA3, mne sa tu žiada spomenúť inú myšlienku, ktorú Rado povedal ešte v Novákoch na MSR DT po prehre s Osťom na 5km pre iné médium: "Nesmiem si zvykať prehrávať!" Ozaj skvelá myšlienka, tá mi utkvela v hlave. To je sila ! A hlavne, že to Rado dokázal aj priamo na vode, to je dôležité.

V emóciách na brehu po víťazstve som neskoro zachytil pekný okamih, športové gesto, kedy Zsolt prišiel zagratulovať Radovi k víťazstvu. Na snímke už odchádza, ale ozaj to tak bolo, maďarský reprezentant podal Radovi ruku. Uff, to som si vydýchol, Janko si môže nechať tanky v Žiline...

A keď už nemiestene vtipkujem, tak mám pre vás hádanku. Kto vždy zvíťazí na Slovensku, resp. kto je vždy prvý u nás? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . správna odpoveď - kácedlop.

Nakoniec to všetko dobre dopadlo. Úsmevy a dobrá nálada nechýbali počas čakania na slávnostný ceremoniál v maďarskom hlúčiku. S náušnicou v uchu Attila Györe a v strede priamo do objektívu sa usmieva Zsolt Gillanyi.

Pohoda vládla aj v našom "rusovskom" hlúčiku. V strede fotky Radova babka, ktorá vie po maďarsky a tá nám vysvetlila, že "fúj" je fúj aj po maďarsky, takže asi tomu Atti na prenáške rozumel. Ale negatívne emócie ustúpili a zavládla pohoda, len keby čakanie na vyhlásenie netrvalo tak dlho...

Konečne ! Slávnostný ceremoniál začal, myslím, že to bolo dôstojné a milé. Dve chybičky krásy predsa len: ten hudobný tuš by mal znieť dva krát, nielen na začiatku, ale aj druhý krát pre víťaza, proste miestami bolo na pódiu hlucho... A druhá maličkosť, keď idú odovzdávať medaily a ceny dvaja funkcionári, tak tým zahraničným treba jasne vysvetliť, čo sa od nich očakáva, čo majú odovzdať oni. Sú to ozaj drobnosti, inak fakt paráda. Vcelku milým vrcholom bolo, keď v rámci zmätku jedna z hostesiek odovzdala diplom a cenu duchaplne sama. Ale aspoň mali pekné nohy, čo poviete ? P.s. náhodou veľmi dobrý nápad bol, že tanečníčky robili "křoví" na pódiu a vyvolávali potlesk a výkriky brávo, navyše španieli boli z tých vyspelejších tanečníčok poriadne unesení a veru neviem, či nefotili len ich, namiesto víťazov.

Kvôli takémuto nič sa pachtiť a 29 km naháňať dvoch maďarských zajacov, no uznajte sami, nie je ten Rado blázon ? A própo, svetový pohár v maratóne, finančné odmeny pre víťazov nič ? Nie je ten svet nejaký popletený, zoberme si taký dedinský futbal, veď aj ten futbalista v III.B lige, divízia STRED, dostáva za mizerný zápas viac...ach jo.