Fotoreportáž z MSR KT Zvolen Môťová - časť 3 dokončenie.

Na tejto fotke vo finiši posádok K2 muži sa ako keby Tibor Gyori usmieva, ale asi to je len zdanie. Aj keď získali titul majstrov SR spolu s parťákom Petrom Likérom a suverénne porazili o viac ako loď staronovú posádku Maťáš-Galčík (ktorý sa práve pozerá na svojich súperov), predsa len túto jazdu nevyhrali a o viac ako 2 sekundy skončili na prvom mieste hostia z Maďarska, posádka Dombi Rudolf a Varga Lajos z Építök KC v dráhe číslo 6, mimo záber. Žiaľ aj to je dôkaz aká je u nás úzka špička a že máme čo robiť, aby sme sa priblížili k svetovej špičke. Nakoniec Tibor Gyori sa o tom mohol presvedčiť sám na vlastnej koži, keď štartoval na MS seniorov v Záhrebe a v K1 1000m v semifinále č.4 skončil na 6.mieste.

Martina Kohlová na čele ženskej K4... zdanlivo nezmyselná úvaha v súvislosti s úspešnou K2 K&K, ale v blízkej budúcnosti prečo nie? Myslím si, že ak juniorky Doubravová, Kubalová zvládnu rovnako dobre prechod do kategórie žien, tak je možné všeličo... Peking 2008 je ešte ďaleko a do popredia sa tlačia aj mladé talenty Šámková, Muchová... uvidíme. Je to vec vhodného výberu a vzájomnej spolupráce trénerov. Celkovo mi bolo sympatické, že v kategórii žien sa aspoň na finále dali dohromady tri posádky, na snímke okrem spomínanej Martiny aj tri členky ŠKP Bobková, Janíková, Kvetáková.

A náš miniseriál s názvom rodinné foto zakončí dvojica otec Lipták a dcéra Zdena. Pekné by bolo, keby sa podarilo dať dohromady kompletnú rodinu, čiže ešte syn Jakub, ktorý štartoval vo Zvolene v kategórii mladší dorast a medzi mužmi v Dukle Trenčín úspešne preteká najstarší syn Juraj (éch, po krásnom víťazstve v semifinále MS v Záhrebe K4 na 200m my chlapci dukláci narobili medailové chúťky, ale dobre to Juraj vystihol pre SITA:"Keby nám pred začiatkom šampionátu niekto povedal, že skončíme v A-finále na piatom mieste, asi by sme to všetci štyria brali všetkými desiatimi. Teraz sme však trochu sklamaní, pretože nám k medaile chýbal naozaj len krôčik. Za Bielorusmi sme zaostali o štvrť sekundy. Sme však len na začiatku, hanbu sme si neurobili," doplnil Juraj Lipták). A ja dopĺňam, že Liptákovci sú asi najpočetnejšou rodinou v našej kanoistike, alebo sa mýlim?

Spomínate si na foto stupňa víťazov, kde bolo natlačených tucet kanoistov. V kategórii C1 mladší dorast v rozjazdách štartovalo dohromady 14 pretekárov, tí potom utvorili v C4 tri posádky, ktoré si to rozdali v súboji o medaily. Nakoniec zvíťazila v dráhe číslo 5 zmiešaná posádka SŠT a VIN v zložení Likavčan, Plíhal, Poliak, Marsal pred posádkou v dráhe číslo 3 v zložení Janík, Šupa, Jantula a Strnad. Vzadu v dráhe číslo 1 novácka posádka, ktorá svojim vystúpením najviac sklamala. Ale všetci majú nádej sa presadiť, ak budú makať, lebo ako povedal aj ústredný tréner Blaho po skončení MS v Záhrebe: "Budeme sa musieť doma zamyslieť aj nad prácou kanoistov. Ak sa vo svetovej špičke dokážu presadiť naši kajakári, neviem, prečo by to nemohlo ísť aj im." A práve toto je výzva a šanca pre vás chalani, je to vo vašich rukách a hlavách, držím palce!

Ale samozrejme palce držím vôbec všetkým, ktorí majú tento šport radi. Aj kajakárom v kategórii mladší dorast, kde máme silné dva ročníky 89 a 88. Na fotke vidíme po dojazde dve a pol posádky K4, lebo z bronzovej posádky na žltej lodi je vidieť len Liptáka a Kirchnera a chrbát Divinca, mimo záber zostal Tóth Kristián, ktorému prestup do Trenčína výrazne pomohol. Prvé dve posádky v cieli ale boli na modrých lodiach, o tom ktorá z nich vyhrala niet pochýb vďaka víťaznému gestu Borisa Viszlaya. Ale bol to súboj na ostrie noža a do vyčerpania posledných síl, o čom svedčia najmä gestá Baránka a Hrabovského, ale aj tváre ostatných. Papierovo slabšia posádka v zložení Mičo, Maťko, Hrabovský, Baránek riadne popreháňala favoritov v zložení Tóth, Jakubík, Viszlay, Csepy, aj keď tí na brehu hovorili, že nešli naplno. No neviem, ale určite to je chyba pánové, to sa vám potom môže na medzinárodnej scéne vypomstiť.

"Uff, koľko medailí ešte treba rozdať" hovorí si možno v duchu Boris Bergendi pri pohľade na obrovské množstvo medailí počas vyhlásenia majstrov Slovenska. Počul som nespokojné hlasy, že to vyhlasovanie bolo veľmi dlhé, ale to je predsa logické, musí byť také dlhé, kde inde sa vyhlasujú K4, C4 a ešte aj iné disciplíny v takom rozsahu ako na MSR KT? Je to raz za rok a treba to vydržať. Mňa skôr zaráža iný fakt a síce ako sa k medailám stavajú samotní pretekári. Väčšina pomaly ešte nie je ani dole zo stupňa víťazov a už ťahá medailu z krku, akoby to bola hanba. Osobne si myslím, že hanbou je skôr takéto správanie a tu by mohol pomôcť aj dohovor zop strany trénerov. Všimli ste si niekedy ktorýchkoľvek zo zahraničných účastníkov, ktorí takéto niečo nepraktizujú? Stále sa máme čo učiť aj v takýchto zdanlivo zanedbateľných maličkostiach...

Pamätáte si ešte na zábery z vody s komárňanským plačom? Tak tu sa už dievčatá usmievajú, aj keď to je vyhodnotenie K4 a nie singla a určite im úsmev pristane viac ako tie slzy... čo myslíte? Je jasné, že z nich vyrastú fešandy a bude dobré, keď aj kvalitné kajakárky.

Fešandy dva alebo trošku staršie kajakárky na stupni víťazov v kategórii K4 mladšie dorastenky. Medaily odovzdáva a ruky podáva predseda zväzu p.Ostrčil, ktorý sa počas celých majstrovstiev pohybol na brehu a sledoval priebeh domáceho vrcholu sezóny.

Vždy mám nejakú svoju najoblúbenjšiu fotku z konkrétneho preteku, aj keď je pravda, že kým som nezačal robiť tieto fotoreportáže, tak som si number ONE neurčoval. Teraz by zvíťazila táto fotka Mariána Ostrčila. Je pravda, že na mňa urobil celkovo dobrý dojem ako človek, ale páčia sa mi aj tie jeho opice a žirafa na triku, ďalej kontrast jeho mohutnej postavy s drobnou kajakárkou Luciou Kvetákovou a už len keď by som vyretušoval ten rozmazaný kúsok hlavy s uchom, tak by to bol super záber s peknou vodnou hladinou na pozadí.

A predsa sa ešte jedna rodinná kanoistická našla. Potom ako Marián spokojne počkal na vyhlásenie a svoju medailu bez manierov veľkých hviezd, čo sa mi tiež páči, sa ešte zastavil prehodiť pár slov na rozlúčku s otcom Ostrčilom. Na základe svojich pozorovaní a vedomostí môžem tvrdiť, že kuvičie hlasy sa mýlili, keď prorokovali po zvolení otca za predsedu zväzu, že bude preferovať synov pretekárov. Veľmi pekne to povedal Marián v tom stratenom rozhovore, že "otec je rád, keď prídem na ktorékoľvek preteky na Slovensku, ale vôbec mi do toho nehovorí".

Fešandy 3 alebo prehliadka krásavic pokračuje. Teraz v prevedení najlepších mladších dorasteniek v K2 500m. Prvé skončili 16ročné Dubranová Sandra a Bandžáková Mária (KOM/VIN), na druhom mieste sa usmievajú 15ročné Čerteková Viera z Novák (dúfam, že už budeme Vierku vídať len takúto usmiatu a že jej zdravotné problémy z predchádzajúcich pretekov sa odplavili dolu Váhom) a Minárová Ivana z Vinohrady Bratislava. A na treťom mieste sa usmievajú komárňanky Riszdorferová Ida(16) a Ráczová Ágnes(15).

Dvanásta fotka v poradí a na nej tucet najlepších kajakárov v kategórii K4 mladší dorast. Túto kategóriu sledujem najpozornejšie asi aj preto, že je v nej aj môj syn. Som veľmi zvedavý ako sa podarí chlapcom presadiť v neskoršom veku na medzinárodnom poli. Majú na to ozaj všetky predpoklady a podmienky. Až deviati z nich, čo sú na tejto fotke sa predstavia už teraz v septembri v Račiciach na SON. Divinec Andrej (16), Jakubík Gabriel (15), Viszlay Boris (16), Csepy Tomáš (16), Tóth Zoltán (15), Mičo Miroslav (15), Baránek Juraj (15), Maťko Lukáš (15) a Hrabovský Pavol (16). Nech sa vám darí, bojujte!

A na záver zlatý kliniec programu alebo bonbónik v prevedení "srbského" (od prezývky Srbo) pretekára Martina Rusa, ktorý sám o sebe je kopec srandy. Ale keď vo finále K4 500m muži sa pred cieľom vo finiši objavila zmiešaná TN/NOV posádka v zložení Prikryl Marcel, Pleva Matúš, Rus Martin, Bielik Martin a práve showman Srbo makal s pádlom bez jedného strateného listu, tak som sa nezdržal smiechu. Ešte teraz sa musím smiať, keď si prezerám celú minisériu fotiek, na ktorých "šermuje" s tým neúplným pádlom a v cieli sa víťazne raduje, aj keď skončili na poslednom, ale "bodovanom" šiestom mieste. A ešte väčšiu radosť mal, keď mu pozorný domáci pretekár a spoluorganizátor Miloš Mikleš odpadnutý list našiel a priviezol na lodi. Ách Srbo, Srbo, dobre si si užil preteky a nielen na vode, aj tvoje nočné jazdy boli vždy víťazné...