Nedeľný program začali preteky v žiackych kategóriách. A boli to súboje ako sa patrí, v ktorých sa o víťazoch rozhoduje v posledných metroch. Tak tomu bolo aj v prípade žiakov 13-14 ročných v K2 na 500m, kedy piešťanská dvojica Zvonček-Janech prešpurtovala novácku favorizovanú posádku Zaťko-Homola. Tí len udivene pozerajú, ako ich tí piešťanci mohli poraziť. Keď ešte na prechádzajúcich dvoch fotkách, ktoré zostali nezverejnené, o pár záberov dozadu išli vedľa seba špička pri špičke...

Podobný súboj, ale s ešte tesnejším rozuzlením sa odohral hneď v nasledujúcom finále K4 žiačok, kedy v záverečnom finiši vidíme zmiešenú posádku Miklíková, Beňová, Majorošová, Likavčanová pred komárňanskou posádkou Szabová, Mariásiová, Bohušová, Jalšovská. Dievčatám z Komárna sa ospravedlňujem, ale nezmestili sa mi do záberu, resp. ten na ktorom sú obidve posádky komplet je rozmazaný. A chcel som aj ukázať to nasadenie a úsilie, z ktorého pramení aj istý nesúlad v záberoch jednotlivých pretekárok.

Spomínaný súboj dievčenských K4iek bol ešte tesnejší ako tomu bolo u chlapcov na K2, keď rozdiel medzi finišujúcami loďami bol iba +0,181, takže na potvrdenie poradia museli posádky K4 chvíľu počkať. O to väčšia bola ich radosť po oznámení výsledkov. Veľmi sa mi páči táto fotka, lebo zobrazuje to, čo robí šport krásnym a príťažlivým, zobrazuje emócie, radosť z dosiahnutého víťazstva.

V športe pozornosť patrí hlavne víťazom. Ale niekedy aj porazeným ako to bolo v prípade posledného pretekára v kategórii C1 žiaci 13roční. Ale dovolím si tvrdiť, že Žigmund Norbert zo Zvolena, ktorý prišiel do cieľa s obrovskou stratou +0:04:08,367 na víťaza, zožal v ten deň ako jediný obrovský potlesk. A ten sa neušiel potom neskôr ani víťazom... Ešte malá poznámka k tomu potlesku obecne. Je mi jasné, že nikdy nebudú chodiť masy tlieskajúcich divákov na naše preteky a že ten potlesk zaznie výnimočne. Ale nechápem prečo nedokážeme si aspoň vzájomne zatlieskať pri vyhláseniach víťazov ? Alebo aj tie nás už nudia, lebo na bedni sú stále tí istí len občas poprehadzovaní v inom poradí?

A vraciame sa k už načatej téme rodinných vzťahov, v tomto prípade v prevedení otec (aj aktívny pretekár, tréner, rozhodca a funkcionár) Ľuboš Kunc a jeho štrnásťročná dcéra Ivana, obaja samozrejme z Dunajčíka. Obecne platí, že viesť a trénovať dievčatá a ženy je náročnejšie a ešte horšie to má asi aj vlastný otec. Ale určite sa to dá skĺbiť, len to chce pevné nervy a obojstrannú toleranciu, dôkazov je viacero, najčerstvejším príkladom sú Kubalovci otec s dcérou Radkou, ktorá spätne priznáva v rozhovore, že najviac ju podržal v jej zložitých obdobiach pri kanoistike otec. Ale na to treba mať o štyri roky viac rozumu a skúsenosti a pubertu za sebou... (to platí pre všetky mladé slečny a asi aj niektorých mládencov)

Poliak-Marsal tesní víťazi v kategórii C2 ml.dorci. Ale inak suveréni tejto kategórie a úspešní pretekári aj na medzinárodnom poli. A to ešte minulý rok na Zelenej vode skončili na 3.mieste so stratou takmer 9tich sekúnd na víťazov. Chlapci majú veľkú šancu kráčať v olympijských stopách Mariána Ostrčila, ktorý vyšiel tiež z ich oddielu Vinohrady Bratislava. Zostáva len dúfať, že vydržia v nasadenom úsilí a nepoľavia v doterajšej snahe ako tomu je v prípade minuloročných víťazov-súrodencov Benkovcov, kde starší z dvojice Jakub končí s kanoistikou a mladší Jozef sa jej venuje málo. Jáj tie počítače, web a programy, tie vedia človeka obrať o čas... :-))) Ale pravdou je aj to, že kanoistika zostáva len ako jedna z možných záľub pre dnešnú mládež a určite je náročnejšie odhaliť jej príťažlivú tvár a trvá to dlhšie a ešte to aj bolí...

No prosím a že stále tí istí víťazi... V silnej kategórii mladších dorastencov aj obvyklý víťaz z Komárna Tomáš Csepy má dosť konkurentov. Medzi najväčších patrí aj o rok mladší Gabriel Jakubík zo Šamorína, ktorý s obrovským vypätím v tvári práve preťal pomyselnú cieľovú pásku a s výrazným náskokom 1,3sek. zvíťazil na 500metrovej trati. Tretí v poradí skončil pätnásťročný talent z Novák Juraj Baránek, ktorý má na zábere len modrú špičku lode.

V popredí Rišo a Martin, vzadšie Ľubo a Lukáš, ale v cieli to bolo opačne. Zvíťazili 17roční Beňo-Lengvarský pred svojimi o rok staršími parťákmi z juniorskej reprezentačnej K4ky, čisto trenčianskou dvojicou Čavojský-Jankovec. Symbolický záber po dojazde K2 500m starší dorastenci, ktorý naznačuje ich rozdelenie kvôli veku v nasledujúcej sezóne.

To je už iné delo alebo ak chcete kanón od firmy Canon. Čo dodať ? Ja sa môžem so svojim aparátom strčiť, takýmto objektívom vám môže kolega na fotke skontrolovať, či ste si poriadne vyčistili zuby ráno... Pardóóón! Ale nie vážne, mám fotku na ktorej si iný fotograf po príchode tohto ťažkého kalibru radšej balí svoje fidlátka a to mne tiekli sliny, keď som videl jeho výbavu ešte predtým. Čo už, sliny som si poutieral a život ide ďalej. Ale skutočne rád by som vidieť tie fotky, ktoré sa tým dajú urobiť. A že nie je záujem o kanoistiku v médiach. Naopak myslím si, že na vode sa dajú urobiť krásne zábery obzvlášť v prostredí Môťovej! Len kde zobrať tých 300-400tisíc na takýto aparát a (ne)kradnúť ?!? Žeby som sa dal na politiku, potom môžem to spojenie (ne) na konci predchádzajúcej vety vynechať...

Aha koľko kanoistov sa mi zmestilo do jedného záberu, spočítajte si presný počet sami... Takáto situácia vznikla po dojazde C1 muži 500m, kedy prví dvaja Marián "Osťo" a Kohút Rasťo (pchá, to je rýmovačka) sa už mimo záber vyjazďujú ako sa na reprezentantov patrí, ďalší v poradí sa ešte vydýchávajú po dojazde. V popredí s číslom 8 Pátek Zdeněk a Krendl Martin (číslo 5), vľavo vzadu chrbtom obrátený bronzový Marek Petro (2) a s číslom 1 domáci Marcinek Tomáš. Na záver som si nechal nestárnúceho veterána Pavla Rusnáka s číslom 3 z Piešťan, ktorý skončil na peknom siedmom mieste. Paľo mi pripomína českého "čápa" Petra Procházku, ktorý práve včera na MS v Záhrebe doviedol do finále na K4 200m českú C4 a bola to paráda v jeho veku. Ak sa mi naskytne príležitosť, s tým chlapom musím spraviť rozhovor, snáď najbližšie budúci víkend na Morave, kde by tento nezmar československej kanoistiky nemal chýbať.

O emóciach sme už hovorili. Ale nie vždy to býva len radosť, niekedy je to aj smútok napríklad v podobe plaču. Takto priamo na vode sa vyplakali po dojazde K1 500m žiačky trinásťročné druhá a tretia v poradí Jalšovská Slávka (2) a Mariásiová Réka (3). Zvíťazila ich kolegyňa z Komárna Szabová Gabika a mne sa žiada dodať: dievčatá hore hlavy, všetko máte ešte pred sebou a vo svojich rukách a hlavách, nebojte sa, prídu aj víťazstva a zvyčajne to tak v športe býva, že víťazom môže byť len jeden.

A tu máme inú dvojicu dievčat. Zatiaľ sa hrajú na brehu s lopatkami a kýblikom, ale časom budú držať v rukách pádla a sedieť v lodi, aspoň si myslím, že majú na to všetky predpoklady...

Čulý ruch vládol na brehu aj na vode, ako môžete posúdiť sami z tejto fotografie. A možno ste na nej aj vy, pohľadajte sa. Vcelku dobre viditeľný je aj už spomínaný profík s bielym kanónom, vpravo od stromu novácký hlúčik s M.Oršulom uprostred, v stredu partia okolo Ľ.Nemca, k výsledkovej listine sa blíži trenčiansky tréner V.Mrva, za červeným Peugotom vidieť jeho majiteľov, časť rodiny Miklešovcov atď... a možno najpodstatnejšie sú rady úspešného mládežníckeho trénera L.Polhammera, ktorý dáva posledné pokyny mladým pretekárom v K4 s číslom7. Ktovie, či z nich nevyrastú budúci medailisti ako to je v prípade úspešného mužského štvorkajaku, ktorý začínal práve pod jeho vedením.