Dvesto metrov pred cieľom som skríkol.

Od štartu som si v duchu hovoril, nech aspoň postúpia na olympiádu, strata na čelo vyzerala hrozivo. Dvesto metrov pred cieľom som skríkol: „idú na medailu". Keď sa obraz prepol do cieľovej rovinky, zrazu bolo jasné, že vyhrajú! Ten záver bol nádherný, zdrvujúci! Úžasné víťazstvo! Peter Gelle a Erik Vlček získali titul majstrov sveta v K2 mužov na olympijskej trati 1000m! Prebojovali sa na LOH v Londýne 2012! Je to obrovský úspech! Aj vzhľadom na podmienky v akých sa rýchlostná kanoistika aj celkovo slovenský šport nachádzajú. Niečo o tom viem, zopár sezón som sa pohyboval na brehu pretekov a písal svoje postrehy pre www.kanoe.sk. Teraz to bude síce pohľad skôr spoza obrazovky a od stola, ale možno zaujme.

Sýkora Ivan | 21.08.2011 11:50:59

Nebudem tu vyplakávať nad tým, že napriek úžasnej ére „zlatej K4“ nemá doteraz Slovensko oficiálny vodný kanál. To sa tak skoro nezmení, keď aj kolegovia z vodných športov, viacnásobní olympijskí víťazi, si platia v Čunove 5euro za tréning. Tí najlepší rýchlostní kanoisti sa pripravujú v susednom Rakúsku alebo Maďarsku. Je to odrazom biedneho stavu spoločnosti, ktorá pre mládež a pre športovanie ľudí robí žalostne málo. Zároveň na druhej strane je to potvrdením, že keď sa chce, tak sa dá aj za menej priaznivých okolností vystúpiť na kanoistický Everest.

Je za tým osobné nasadenie mnohých mládežníckych trénerov a obrovská podpora rodiny, čo je už trendom v každom športovom odvetví. Čo je fajn, ale ideálne by bolo, keby sa pridalo školstvo, štátom podporovaný systém hľadania talentov, vytvorenia podmienok na masovejšie športovanie obyvateľstva. Ale pre politikov to nie je výnosné, tak sa tým nezaoberajú. A takých osvietených tam hore ani nemáme, čo by s tým prišli sami. Decká sa poflakujú po sídliskách, v lepšom prípade sedia za TV či PC, športovanie ich neláka, pohyb bolí.

Vráťme sa späť ku kanoistike. Keď pretekal syn Matej, nechcel som zostať bokom. Zaujímal som sa o dianie na vode aj na brehu, písal som články v rubrike Pohľad z brehu alebo som prinášal rozhovory s pretekármi. Robili sme aj „charitu“, v ktorej nakoniec pokračujeme dodnes. Práve nedávno som objavil „pamätné“ cédečka pre Dominiku s nahratými fotkami a článkami, ktorých predajom sme získavali prostriedky pre postihnuté dievčatko. Pomohli aj chlapci zo zlatej K4, vtedy ešte s Jurajom Bačom, ktorí nám podpísali svoje fotografie na predaj. V tom čase som najviac komunikoval práve s Erikom Vlčekom, ktorý bol pre mňa najprístupnejší.

Celkovo môžem skonštatovať, že medzi kanoistami (a to nielen z Novák, kde sme pôsobili) som našiel dobrých ľudí, ktorí sa cieľavedome s láskou a nasadením venovali tomuto krásnemu a náročnému športu. Zaujímavé je, že to isté nachádzam teraz v komunite bežcov, ku ktorej som behaním maratónov pričuchol. Proste akoby skromné podmienky so zanedbateľným finančným ohodnotením filtrovali ľudí s charakterom, ktorí sa do tej driny pustia. Aj keď mi je jasné, že ani v rýchlostnej kanoistike nie je všetko ideálne a ružové.....

Vzniku novej K2 predchádzala „búrlivá“ diskusia, ktorú som sledoval v médiách. Oceňujem múdry postoj skúseného trénera Soósa, ktorý potvrdil svoju „genialitu“ a prezieravosť. Minuloročné mimoriadne výsledky Petra Gelleho na K1 boli pre mňa prekvapením, obzvlášť keď si uvedomíme, aká veľká je konkurencia v singli. Ale striebro na MS v Poznani 2010 v K1 500m ukázalo, že aj v zrelom veku sa dá vypracovať na vrchol. Pod odborným vedením trénera Radovana Šimočku, ktorého „vedecký“ prístup som kladne vnímal ešte za mojej éry, dovtedy „nenápadný“ Gelle ukázal, že je možné šiahať po najvyšších métach. A tým sa ponúkol na trhu posádok :-).

Aj preto si myslím, že odvážny krok Erika Vlčeka, na ktorý si trúfol, keď sa usadil do dnes už majstrovskej Ká dvojky, bol logický. Popri stabilnom mieste v trochu sa trápiacej K4, hľadal Erik uplatnenie a využitie svojho individuálneho potenciálu. Ako sa ukázalo, bolo to správne rozhodnutie. Prečítajte si pozorne ich vyjadrenia v cieli, z ktorých vyplýva, že aj samotná finálová jazda prebehla spontánne. Akoby z čírej radosti nad ich spoločnou symbiózou v lodi sa zrodilo krásne víťazstvo.

Možno práve tá radostná iskra chýbala v posledných dvoch troch rokoch aj slávnej K4. Nakoniec aj ona sa kvalifikovala do Londýna a už pred štartom finále teraz na MS, som hovoril že aj pod vplyvom zlatej medailovej eufórie z K2, majú aj oni šancu na medailu a tá im unikla o kúsok. Môžeme všetci dúfať, že dôjde na ich slová v cieli, že ju získajú o rok v Londýne. V každom prípade sa už teraz všetci priaznivci kanoistiky a športu vôbec môžu tešiť na 6. až 9.august 2012. Vtedy sú na programe v areály Eton Dorney, Buckinghamshire v Londýne všetky jazdy K2 aj K4 mužov a žien. Lebo pevne verím, že aj Ivana s Martinou v K2 sa k chlapcom pridajú a že sa v dodatočnej kvalifikácii prebojujú na OH.

Z komunity kajakárov a kanoistov som onehdá vypadol náhle, hneď po skončení Matejovej kariéry. Ale kúsok z nej zostal vo mne natrvalo. Stále som sledoval dianie a stýkal sa s viacerými kamarátmi. Keď Rado Oršula poslal info o desaťročných narodeninách stránky kanoe.sk, ktorú spolu s Andrejom Pálešom ako praví nadšenci vypiplali z plienok na významnú a hodnotnú webku, bol som dojatý. Pýtal som si zabudnutý prístup a chcel som napísať akýsi „oslavný pozdrav“. Ale premeškal som správny okamih. Tak som sa rozhodol aspoň prostredníctvom tohto blogu sa vrátiť na okamih späť medzi kanoistov a vzdať hold Radovi za tých 10 rokov kanoe.sk. Zároveň upriamiť pozornosť bežných čitateľov na tento krásny šport na vode, ktorým bezpochyby rýchlostná kanoistika je.

Na úplný záver blahoželám ešte raz Erikovi Vlčekovi s Petrom Gellem k fantastickému úspechu a držím im veľmi palce! Prajem im, aby vydržali na nastúpenej ceste a aby o necelý rok mohli znovu prežívať tie krásne emócie, aké celému svetu ukázali v cieli a ako ich popísali aj oni sami. Vyberám: „Je to neopísateľný zážitok. Pre toto som drel celú kariéru. Na športe asi nie je nič krajšie, ako keď po pretekoch počúvate hymnu s medailou na krku,“ pridal sa o tri roky mladší Peter Gelle. Navyše dúfam, že ich príklad bude impulzom pre všetkých mladých adeptov tohto športu. A ak náhodou sa nejakí rodičia práve teraz rozhodujú na aký šport dať toho svojho malého caparta alebo aj slečnu, tak som presvedčený, že je tá práva chvíľa, rozhliadnuť sa, či vo svojom okolí nemáte aj nejakú lodenicu. Lebo rýchlostná kanoistika je ozaj krásny šport, ktorý vám prinesie radosť aj keď z vás nebude majster sveta či olympijský víťaz.

Napísané pre blog.sme.sk aj pre kanoe.sk

Fotka cédečiek o ktorých sa píše vyššie: