Dlho odkladaný rozhovor s Ľubošom Nemcom, 1.časť

Aj keď je už zima v plnom prúde, skúsme sa preniesť na koniec leta, do peknej atmosféry pretekov v Ostrožskej Novej Vsi, kde od veselej a hlučnej partie vodákov (chlapci z Tatranu budú ešte v rozhovore vystupovať...) vytrhávam stále usmiateho “pohodára“ Ľuboša Nemca. Chvíľu kľudu nachádzame na sedadlách nováckeho autobusu. Verím, že jeho myšlienky Vás zaujmú a kúsok tej pohodičky sa prenesie aj k vám, milí kanoisti.

Sýkora Ivan | 13.02.2004 19:50:12

Začnem spomienkou na preteky v Komárne, kedy sme so synom prišli “očumovať“ novú posilovňu a bazén a našli sme Ťa tam posilovať samého! Zatiaľ čo ostatní sa vonku zabávali a oddychovali medzi pretekami, ty si trénoval. Spomínaš si ?

Samozrejme že si spomínam. Posiloval som preto, lebo na preteky v Komárne som sa nestihol pripraviť, musel som sa predtým celý týždeň učiť. Tak som dobiehal ten zmeškaný tréning, snažil som sa ešte čo to vylepšiť, preto som tam bol sám. V Komárne som ani nešiel K1, štartoval som len na K2, lebo som sa snažil čo najlepšie pripraviť na Svetový pohár, ktorý nás čakal o týždeň či dva.

Spomínaš učenie, v našich mailoch pred rozhovorom si uviedol, že študuješ na Vysokej škole ekonomickej, darí sa ti zladiť vysoká škola a kanoistika ?

Všetko sa dá, len treba chcieť. Keď sa človek snaží, tak to ide. Možno nie na takej vrcholovej úrovni ako to robí komárňanská K4, kde chalani tomu venujú naozaj všetko a sú super. Ale v rámci možnosti sa snažím aj ja, je to z každého rožku trošku. Dokonca si myslím, že v mojom prípade by som mal málinko viac uprednostňovať tú školu pred kanoistikou, lebo človek raz skončí a bude sa musieť obzerať aj po niečom inom.

Jasné, je to otázka priorít. Vrátim sa ešte k tomu mailu, kde si ma prekvapil myšlienkou, že kanoistika je tvoje hobby. Ale na druhej strane si reprezentant, do toho vstupuje aj tá škola, časovo je to náročné.....

Časovo náročné, neviem... ozaj je to otázka tých priorít, možno nejdem párkrát do kina alebo za frajerkou, ale sa učím a trénujem. Dokonca mnohí ľudia hovoria, že máme toho času až moc, celé večery môžeme oddychovať. Problém je sa prinútiť, všetko je relatívne, keď sa človek odhodlá, tak to dokáže. Samozrejme, musím podotknúť, že študujem diaľkovo, takže to je niečo iné ako denné štúdium, ale myslím, že zatiaľ je to v poriadku a to je hlavné.

Aký odbor študuješ ?

Ja som na Fakulte podnikového manažmentu, teraz pôjdem do štvrtého ročníka, budem si vyberať špecializáciu, ale v tom ešte nemám veľmi jasno ktorú.

Musím priznať, že z môjho osobného možno povrchného pohľadu si ma niečím ihneď zaujal, keď som Ťa prvý krát uvidel na pretekoch, pripadáš mi iný ako ostatní reprezentanti, taký normálny, ľudskejší, prístupnejší.....

Asi treba spoznať aj tých ostatných, myslím si, že aj chalani reprezentanti sú tiež veľmi dobrí ľudia, ja sa možno tak tvárim, neviem. Asi je to aj preto, že neberiem tú kanoistiku tak dramaticky, asi preto vyzerám taký prístupnejší (smiech)....

Áno, prepáč že Ti skáčem do reči, ale neodpustím si poznámočku, že ozaj si stále v pohode, či už tu v ONV, ale aj na ostatných pretekoch, kde už o niečo viac ide, stále si udržuješ takú dobrú náladu. To je fajn.

Uvedomujem si zasa, že v živote treba robiť všetko preto, aby sa človek bavil a nie preto, aby si robil starosti...Takže ja sa snažím si vychutnať každý deň, kedy človek vlastne netrpí, nič ho nebolí, je v poriadku. Že sa teším ....no teším sa, človek si možno musí niečo prežiť, aby si tie dni bez trápenia vážil.

To je ozaj cenná myšlienka, obzvlášť keď podľa nej žiješ. Trošku odbočím, motám sa okolo charity a viem, o čom to je. My Slováci si zvykneme väčšinou sťažovať, ale v skutočnosti žijeme lepšie ako 80% obyvateľov tejto planéty....Čiže aj to je potvrdenie toho, čo si povedal, že sa treba viac radovať zo života, ktorý žijeme bez problémov. Fajn, poďme späť ku kanoistike. Moja pomaly už tradičná otázka, čo sa Ti vybaví, keď sa povie práve to čarovné slovo kanoistika ?

Kanoistika ?... veľa prežitých krásnych chvíľ, ktoré som zažil pri tomto športe. Niečo sa týka vrcholového, ale aj v tých začiatkoch , keď som bol dieťa. Veľa krásnych zážitkov som mal ešte ako dieťa, čo sa týka detských sústredení a splavov. Jednoducho, možno si predstavím polku svojho života, ktorý si myslím, že som prežil pri veľmi krásnom športe.

Spomínal si začiatky, kedy to bolo, v ktorom oddieli, pospomínaj ozaj na tie prvé zábery...

V prvom rade som odmalička plával, ale bolo to dosť monotónne , hľadal som iný šport, ktorý by ma zaujal. Ku kanoistike som sa dostal náhodou cez rodinu, cez pani Mičušíkovú, ktorá mi povedala, že to je veľmi pekný šport. Ja som dokopy ani nevedel poriadne, do čoho idem. Ale veľmi rýchlo ma to upútalo, začalo ma to baviť, lebo je to pestrý šport aj čo sa týka zimných príprav. Myslím, že som začínal v roku 93, mal som 12 rokov. Hneď ma ten šport upútal a aj keď som trebárs na mojich prvých pretekoch bol predposledný a bil som sa so svojím najlepším kamarátom práve o to posledné resp. predposledné miesto, bol som spokojný. A aj môj otec ma veľmi podporil, že to je úspech, keď som tie prvé preteky vôbec došiel. A to bol taký odrazový mostík ďalej. Každým pretekom som sa chcel zlepšovať a zlepšovať a nakoniec, som to možno pre niektorých niekam dotiahol, pre niektorých možno nie, ale ja som spokojný, robil som preto všetko.

Práve jedným so zámerov týchto rozhovorov, ak sa nám to na www.kanoe.sk podarí, je ukázať príklady mladým kanoistom, hlavne reprezentantov ako potenciálne vzory. Čo by si chcel ešte ty uviesť pre nich, čím by si pritiahol mladých adeptov tohto športu ?

Čím by som ich pritiahol ? Zložitá otázka, lebo ja si myslím, že každého mladého človeka, ktorý chce niečo dokázať a má rád šport, tá kanoistika ihneď upúta. A hlavne by som im chcel odkázať, nech sa nedajú odradiť možno prvými neúspechmi. Videl som aj ja sám tento rok zopár sĺz, keď som bol na majstrovstvách SR na dlhých tratiach, ale povedal som, že treba hlavu zdvihnúť a nabudúce to bude lepšie. Treba makať a nenechať sa odradiť prvotnými neúspechmi a hlavne tešiť sa z malých úspechov, z každého malého pokroku.

Hovorili sme o tých tvojich začiatkoch, ktorá lodenica je tvoja domovská ?

Ja som začínal v Karlovej Vsi v Tatrane, pod vedením Gabriely Hochschornerovej, (áno, je to mama olympijských víťazov na divokej vode...) myslím si, že na môj vek vtedy bola ona úplne ideálna trénerka, venovala sa deťom a vedela s nimi robiť. A myslím si, že aj jej zásluhou bolo, že nás upútala a boli sme veľmi dobrá skupina, naozaj nás ten šport bavil.

A po Tatrane, aká bola ďalej tvoja cesta ?

Potom, keď už som bol starší, som síce ďalej pretekal pod Tatranom, ale sa ma ujal Robo Petriska, ktorý ma teda posunul veľmi prudko vpred a ktorému tiež vďačím za mnoho. A potom, ako to už býva, keď je junior dobrý, musí ísť buď do ŠKP alebo do Dukly, ja som teda zaparkoval do ŠKP, nič iné mi nezostávalo...smiech

Toto ma zaujalo, musí ísť.....je to dané podmienkami ?

Áno, je to dané ekonomickými, materiálnymi aj športovými podmienkami. Jednoducho, keď chce človek v dospelom veku pokračovať v tomto športe, musí sa zaradiť do jedného strediska, keď chce držať krok s tými najlepšími. Ja som si vybral ŠKP aj preto, že to je v Bratislave, kde bývam.

Spomínal si svojich prvých trénerov, teraz v ŠKP máš trénera, alebo ešte aj v tých spomienkach v minulosti mal si trénera, ktorý zohral v tvojom vývoji obrovskú úlohu ?

Obrovskú úlohu v podstate každý, ktorý sa ma ujal. Či už v posune vo výkonnosti, alebo v posune v myslení. Ja by som spomenul ešte Evičku Hochschornerovú, ktorá ma prebrala potom po svojej mamičke a trénovala ma chvíľu. Roba Petrisku som už spomenul. Teraz v ŠKP mám svojho osobného trénera Felixa Masára, ale väčšinu napríklad posledného roka som sa pripravoval s Jurajom Tarrom a trénoval nás Tibor Soós.

To je aj osobný tréner zlatého štvorkajaku ?

Áno, a ja by som sa mu chcel aj keď náhodou by to niekedy počul veľmi pekne poďakovať za ten celý rok, ktorý sa nám venoval. V podstate to robil zadarmo ako svoje hobby, to je veľmi pekné na ňom a možno aj preto ho to tak veľmi baví, že od toho nič neočakáva a robí to ako svoj relax po robote.

Padlo tu spojenie “osobný tréner”, keď to zoberiem z pohľadu laika, diváka, si reprezentant, 10 rokov už trénuješ, dlhé roky si už v kanoistike, povedz, čo ešte môže tebe ten osobný tréner pomôcť v súčasnosti, v čom Ťa môže posunúť ďalej ?

Ja si myslím, že v tejto dobe, v tomto štádiu môjho vývoja a aj ostatných chlapcov, ktorý to robia aspoň 10 rokov, u trénera ide hlavne o to, aby priniesol do tréningu pohodu. Aby bola vzájomná dôvera trénera a pretekára, aby tam neboli zbytočné konflikty, slovné, či mimické, v podstate hocijaké. Ide hlavne o to, aby bola pohoda na tom tréningu.

Keď sa bavíme o tréningu, môžeš priblížiť svoj tréningový týždeň alebo deň ako to vypadá ?

Ja som sa hlavne pripravoval v Komárne, takže som troška kopíroval tréning majstrov sveta, veľmi úspešných Komárňancov. Vyzerá to asi tak, že doobeda sa ide na vodu, buď meraný tréning alebo úseky, poobede znovu na vodu a večer ešte cvičiť alebo behať. Ten týždeň sa trénuje celý okrem pondelka a potom štvrtok a v nedeľu len 1x.

V pondelok je úplná pauza ?

Áno v pondelok je úplne voľno a regenerácia, mala by byť maximálna.

Venuješ sa nejako špeciálne aj tej regenerácii, zaoberáš sa výživou, doplnkami ?

Tie doplnky, o to sa starajú v ŠKP, sem tam dostaneme to, na čom im zostanú peniaze, ale sťažovať sa nemôžem. Čo sa týka výživy alebo životosprávy, hlavne cez sezónu sa každý pretekár snaží dodržiavať tie základné princípy ako je minimálne 8hodinový spánok, pravidelná strava a snažiť sa čo najzdravšie jesť, napríklad čo najmenej mastné jedlo. Aj keď v tomto by som mohol spomenúť bratov Riszdorferovcov, ktorí majú ten svoj jedálníček veľmi pestrý a pritom sú veľmi dobrí a hlavu si s tým, či je niečo tučné alebo nie je, nelámu. V tomto ich veľmi obdivujem, majú svoj štýl a toho sa držia. Žiadne reči o hydinovom mäse ich nemôžu vytočiť. (Smiech)

To je dobré, super. Už si spomenul svojho partnera na K2 Jura Tarra, ako ste sa dostali spolu na loď ?

Ja som v prvom rade ešte minulý rok jazdil s Andrejom Wiebauerom, ale Anďo sa rozhodol prejsť na singlové disciplíny, čo mu aj vyšlo a gratulujem mu k tomu. Na jar na sústredení v Taliansku som sa pýtal Juraja na K2, najprv tomu neveril, ale keď sme to skúsili, tak to bolo dobré, celkom nám to išlo. Myslím, že on aj ja sa cítime spolu v tej lodi veľmi dobre a cítim, že sme si sadli. Je to fajn, ja som s ním veľmi spokojný.

Ešte sa k vašej K2 dostaneme podrobnejšie, ale napadla ma iná vec. Na nedávnych majstrovstvách SR v maratóne si štartoval v K1 mužov a až po tretiu prenášku si sa držal vo vedúcej skupine, ale tam sa ti niečo nepodarilo. Čo sa tam prihodilo ?

(smiech....) Neprihodilo sa nič, na maratón jednoducho treba trénovať, nie je to ako hovoria chlapci z Tatranu “poď klobáska, zjem ťa!” (rehot nás oboch), treba sa na to pripravovať celý rok. Ja som to skúsil, išiel som tam s tým, že nazbieram body do Slovenského poháru, ale potom v cieli som smutný zistil, že sa nepočítajú všetci tí, čo boli na štarte, ale iba tí čo došli do cieľa, takže som z toho vyťažil dva body (smiech) a 32km som sa tam máčal. Bolo to veľké utrpenie pre mňa a tá prenáška to celé zaklincovala, lebo mal som ťažkú loď, nemal som pumpu, musel som vylievať. Jednoducho chalani maratónci mi ukázali, v čom je ich umenie, v čom je ich majstrovstvo a držím im palce, jednoducho to nebolo pre mňa, nie som ten typ, čo by to vydržal.

Nemal si ambíciu vyhrať, resp. nominovať sa na “svet” v Španielsku ?

Veľmi som tomu neveril, išiel som tam s tým, dobre si zazávodiť, stráviť pekné popoludnie a mať z pretekov radosť.

Ale v prípade, žeby si sa umiestnil, išiel by si ?

Asi áno, ale neviem, či by potom na mňa neboli nahnevaní, (smiech), neviem, či by som nazbieral ešte dosť síl sa ďalej pripravovať.

Dobre, presuňme sa teraz do Atén, spolu s Jurajom Tarrom ste vyhrali preteky K2 na 1000m na predolympijskej regate, môžeš priblížiť tento závod, aká tam bola konkurencia?

Konkurencia... samozrejme nebolo to ako na majstrovstvách sveta, ale hlavné kajakárske veľmoci sa zúčastnili. Boli tam predovšetkým chlapci z reprezentácií do 23 rokov, ktorí sa nenominovali na “svet“. Ale čo bolo tvrdé, že z každej krajiny, tam mohli štartovať dve lode a keď sú takí Maďari na štarte dve lode, hneď je pohroma, ďalej Nemci, Poliaci, takže čo sa týka krajín, to zastúpenie bolo kvalitné. Ja som bol s tým výkonom veľmi spokojný, opäť sa nám veľmi dobre išlo, od začiatku sme si verili na medailu a keď sme už vedeli na trati, že sa to dá vyhrať, tak sme sa posledných 200m tešili.

Výborne, ja to pokladám osobne za veľký úspech, nech by tam bolo konkurencia akákoľvek, určite slabá nebola. V tlači sa objavili správy, že na týchto olympijských tratiach boli problémy s vetrom, mali ste ich aj vy? A môžeš priblížiť podmienky v celom olympijskom komplexe?

Čo sa týka vetra, mali sme asi šťastie, lebo kým sme tam došli, počuli sme rôzne hrozby a príhody, ba priam až legendy o vlnách, ako nás všetkých potopí a čo ja viem čo ešte. Ale našťastie nám to vyšlo, bol tam síce mierny vietor do chrbta, ale myslím si, že keď sa rozfúka na Zelenej vode, dá sa to k tomu prirovnať. Žiadne hrôzostrašné vlny alebo neprekonateľné podmienky na pretekanie tam neboli, všetko bolo v poriadku a regulárne.

A celkovo prostredie, je to tam ako stavenisko alebo je to už pripravené na olympiádu?

Mne sa ten kanál veľmi páčil a myslím si, že tí čo ho stavali, si zobrali ponaučenia zo všetkých kanálov, ktoré sú doteraz postavené. Určite je pekne spravený, ale aj spätný kanál aj dojazd do cieľa je veľmi pekný. Čo sa týka staveniska, ešte sa tam stále buduje. Príjazdové cesty aj nejaké budovy, asi reštaurácie alebo niečo také. Ale komplex, čisto dráha vyzerala veľmi krásne, mne sa tam páčilo, bolo to blízko pri mori, voda je tam sladko slaná, zmiešaná.

koniec prvej časti....



Diskusia k článku:

Snob

Ahoj marrypopins ci ako si to hovoris.Ja som Lubo Nemec a teba urcite nepoznam.Nie som urcite ziadny ideal,dostal som par otazok,na ktore som sa snazil odpovedat.Navyse som to chapal ako sancu spomenut a podakovat sa tym,ktori mi pomahali.A za to sa chcem podakovat aj Panovi Sykorovi.Aj ja poznam vela dobrych kajakarov a zelam im aby aj oni dostali taku sancu.

Ale ty si zrejme jedna ztych zakomplexovanejsich,ktora odsudi ludi skor ako ich spozna.Par-krat niekoho vidis a hned ho zaradis,kam podla teba patri.Je to smutne a uprimne ta lutujem.Vies ztoho tvojo prispevku som mal pocit... ja neviem zavisti?

Tak ty kanoistiky znala,kritizovat je najlahsie,to dokaze uplne kazdy.Ja by som ti navrhol,aby si chytila diktafon ako Pan Sykora,nahanala pretekarov po pretekoch,urobila rozhovor,po nociach to prepisala a vsetci si to urcite potom radi precitame,dobre?Daj aj ty sancu dalsim kajakarom,to je podla mna riesenie hodne inteligentneho cloveka.Zatial cau!(Predpokladam ze budes reagovat)

marypopins

Hello, tesim sa ze som konecne nasla celkom na urovni stranku o kanoistike.

Trochu sa do toho mozno rozumiem a rada by som aspon trochu usmernila zidealizovaný názor pana redaktora na respondenta Luba Nemca.

Mam tu ´cest´ sa s nim osobne poznat a moj nazor nanho nekoresponduje s vasou entuziastickou predstavou o jeho vybornom charaktere. Poznam x prijemnejsich/sympatickejsich/pohodovejsich... kajakarov o ktorí by si podľa mňa zaslúžili iste viac priestoru.

To je môj názor...inak make love, not war ----ha

Späť na zoznam aktualít
Slovenské elektrárne
DAK Kiaba Nováky
MSM GROUP
KINET - internet a televízia
Slovenský pohár 2019
1. KOM
100,0%
1 235,00
2. PIE
70,0%
864,00
3. NOV
68,7%
849,00
4. TAT
41,1%
507,50
5. ŠAM
38,9%
480,50
Tip od vás...
Ak ste narazili na zaujímavý článok alebo informácie, dajte nám o nich vedieť, radi ich spracujeme a následne uverejníme.
Mediálny partner
Slovenská tlačová agentúra