Táto stránka využíva cookies na individuálne nastavenie služieb a zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Zotrvaním alebo pokračovaním na stránke, vyjadrujete súhlas s ukladaním cookies vo Vašom zariadení.
M. Riszdorfer: Zlatým kľúčom je súhra myslí
SME / SZRK | 20.12.2003 11:13:19
Dvadsaťšesťročný Komárňan Michal Riszdorfer, ôsmy raz najlepší rýchlostný kanoista Slovenska (prvýkrát získal tento titul, keď mal osemnásť), od roku 1997 v nepretržitom slede, začal prekvapujúco: „Prvý som úplne zaslúžene. Vyhral som takmer všetko, čo sa dalo, neviem, kto by ma mohol predstihnúť." Usmial sa a prehodil výhybku výpovede do vážnej polohy. „Ako sa dá určiť jeden najlepší zo štvorkajaku, ktorý druhý rok za sebou zvíťazil vo svete vo všetkých pretekoch? Keby som o systéme ankety rozhodoval ja, vyhlásil by som desiatku laureátov bez určenia poradia," nezaprel potom Michal skromnosť, hoci každý zo slávneho slovenského štvorkajaku Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček, Juraj Bača pozná svoju cenu a neskrýva ju. Napokon títo štyria Komárňania získali spolu štyri zlaté medaily z majstrovstiev sveta (2002 a 2003 na 500 m i na olympijskom kilometri) i titul európskych šampiónov na 1000 m (2001).
„Profíci" s nadšením amatérov
Michal, starší z bratov Riszdorferovcov (narodený 26. mája 1977), je otvorená duša. „Ocenenie s pohárom pre najlepšieho kanoistu krajiny je pekná vec. V našom športe by sme si, myslím, za celoročnú námahu zaslúžili aj čosi viac. Neskrývam, finančnú odmenu alebo prinajmenšom hodnotnejšiu vecnú cenu. Kanoistika je celosvetovo chudobná. Napríklad vo Svetovom pohári vám za jednotlivé víťazstvo potrasú rukou. Musíte ho vyhrať celkove. Teda štartovať vo viacerých kategóriách a vo všetkých súťažiach. Body sa zratúvajú a cieľovú prémiu päťtisíc eur dostane iba jeden."
Platy majstrov sveta sú presne v súlade s tabuľkami ministerstva vnútra (všetci súťažia za Športový klub policajtov Bratislava). Keďže ide o mladých ľudí, ktorí neodslúžili veľa rokov, ich príjem je niekde na hranici celoslovenského priemeru. Maďarskí kanoisti sú na tom desaťkrát lepšie. Tréner štvorkajaku Tibor Soós v tejto súvislosti zverencov obdivuje. „Našťastie, všetci, aj Michal či Ďuro Bača, majú dušu chlapcov. Amatérov, ktorých baví jazdiť v lodi. Pravda, v tréningovom úsilí sú vysokí ,profíci“, tomu zodpovedá aj ich špičkové vybavenie a podmienky."
Tréner Blaho - kanoistický čarodejník
„Pre nás je zaradenie do slovenského olympijského top tímu spásou. To z hľadiska financií i zabezpečenia prípravy. A okrem výborného klubového kouča (Tibor Soós - pozn. red.) sa o nás stará skutočný kanoistický čarodejník, reprezentačný tréner Pavel Blaho. Málokto na svete má taký prehľad o dianí a vývojových trendoch. Obetavec, ktorý nám ihneď zoženie to najlepšie, čo súčasná kanoistika pozná. Nemci na nás chystajú dve vyrovnané lode, Pavel Blaho to ihneď vie. Dôverne pozná situáciu v Maďarsku, kde sa dávajú znovu dohromady víťazi zo Sydney Vereckei, Horváth, Kammerer, Storcz. Uvidíme, v tomto prípade môže ísť aj o taktický manéver," hovorí M. Riszdorfer.
Loď ušitá na mieru
Slováci jazdia veľké preteky v poľskej lodi firmy Plastex. Stojí približne pol milióna korún, jedno pádlo desaťtisíc, oblečenie pre člena posádky približne 50-tisíc korún. „Kanoistika nie je lacný špás, preto niektoré moje predchádzajúce “sťažnosti“ nechápte ako nevďak. Poliaci nám ušili loď na mieru. Takú máme iba my a strážime si ju pred zvedavcami ako pretekári efjednotky nový model auta. Výhoda kajaku je v tom, že má dno v tvare banánu. Tvoríme dohromady najľahšiu posádku sveta, loď sa teda menej potápa, na hladine sa kĺže. To vyhovuje našej plynulej a technickej jazde," približoval študent Fakulty telesnej výchovy športu UK niečo zo zákulisia.
Všetko pre Atény
„Štúdium chcem v tomto roku dokončiť. Čakajú ma už iba dve skúšky a diplomovka. To prvé skúsim stihnúť do olympiády, to druhé sa mi dovtedy zrejme nepodarí. Aténskemu štartu podriaďujeme všetko, aj riskujeme. Mediálny tlak znášame v pohode. Ide o náš vrchol. Isteže, nie sme rovnakí. V túžbe po medaile, ba pravdu povediac zlatej, sme jedna myseľ. Aj v spôsobe, ako sa k nej prepracovať, platí táto zhoda. Pravdaže, nič nie je isté - človek mieni, Pán Boh mení. Pred Sydney som už zažil prípad vnútorného napätia v posádke (M. Riszdorfer jazdil v deblkajaku s Jurajom Bačom - pozn. red.). Občas zahrmí aj vo štvorkajaku. Zdanlivo ide o drobnosti, ale ako môže človek vylúčiť možnú búrku, hoci ju nepripúšťam ani vo sne. Udržovať ,súzvuk duší“ nasilu nemá význam a ani nie je podľa mňa možný. Osobne považujem za kľúčový bod na ceste k úspechu pokračujúcu psychickú súhru a schopnosť navzájom sa chápať," dokončil vzácne otvorenú výpoveď Michal Riszdorfer.
PETER FUKATSCH
Kohlová: Čaká ma boj, ale som naň pripravená
Najlepšia kanoistka uplynulého roka Martina Kohlová z ŠKP Bratislava. Na vode sa cíti najlepšie. „Vodný slalom ma neláka, rafting je celkom zábavný, ale aj tak je mojou jednotkou kanoistika.
V hoteli Holiday Inn vyhlásili výsledky ankety Najlepší športovci Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky za rok 2003. Najúspešnejšou ženou sa stala kajakárka Martina Kohlová z ŠKP Bratislava. Pre 18-ročnú rodáčku z Bratislavy, študentku osemročného gymnázia v Trenčíne, je to premiérové ocenenie v kategórii dospelých.
„Sezóna sa dá zhodnotiť dvoma slovami. Bola úspešná. Prvý raz som mala možnosť štartovať na svetovom šampionáte dospelých a bola to veľká skúsenosť," začala s hodnotením svojich výkonov víťazka ankety. Na majstrovstvách sveta v americkom Gainesville skončila spolu s Janou Oršulovou na 200-metrovej trati v A finále na ôsmom mieste. Ešte z juniorskej kategórie má vo svojej zbierke striebornú medailu z 500- -metrovej trate, ktorú získala spolu s Ivanou Kmeťovou. Bola to prvá ženská medaila v histórii samostatného Slovenska.
„Aby som sa zaradila medzi ženskú seniorskú špičku, musím poriadne pridať v tréningu. Aj tak to môže trvať niekoľko rokov. Ale nebojím sa, som pripravená na boj i zvýšenú záťaž," vraví Kohlová, ktorá bude aj v nadchádzajúcej sezóne svoje tréningové kilometre odkrajovať cez víkend na Dunaji a cez týždeň v Trenčíne, kde študuje.
Budúca sezóna je z pohľadu každého športovca zaujímavá, lebo je olympijská. „Veľmi si neoddýchnem ani v zime. Na programe mám silový tréning, veľa behám na vytrvalosť a jazdím na trenažéri či v pádlovacom bazéne. Majstrovstvá Európy v Poznani budú už v máji, a tak musíme začať s tréningom na vode skôr ako zvyčajne. Už v januári sa chystáme za príjemnejším počasím do Talianska a potom do Španielska. Spolu s Ivanou Kmeťovou (v ankete skončila na druhom mieste) sa chceme kvalifikovať na európsky šampionát. Tam je možnosť dokvalifikovať sa na olympiádu, a to je motivácia ako hrom," hovorí o svojich ambíciách Martina.
Aj blížiace sa sviatky využijú vodáci na tréning. Nájde sa čas aj na chvíľku vianočnej pohody? „Zvykneme sa stretnúť v lodenici, rozdáme si drobné darčeky, len také civilné, žiadne vodácke, a zaspomíname na uplynulú sezónu."
PROKOP SLOVÁČEK
Buďte prvý, kto napíše komentár k článku
„Ďalšie reakcie na anketu poriadanú SZRK.“.