Čo ťa nezabije, to ťa posilní....

23. 12. 2003, teplota vzduchu -3şC, teplota vody +3şC, moja teplota 37,1şC

Jano Gazda | 09.01.2004 09:45:49

Čo ťa nezabije, to ťa posilní....

...tak znie bojový pokrik nášho takmer vyhynutého kmeňa. Nachádzame sa na sklonku roku 2003, 23. december, zima, mráz, klendra.....

Sťahovavé vtáky - tie čo mali trocha chochmesu, už dávno odtiahli a teraz rochnia niekde v teplých krajoch na pláži. Keby sme mali aspoň toľko filipa ako oni, sme tam tiež. Kapre, ktoré poslúchali a viedli usporiadaný a skromný život si niekde lebedia v piešťanskom bahne, tie čo zhrešili sú už vo vaniach či mrazákoch a čaká ich pekelný olej panvice, pekáča fritézy....

Starý rok tiahne tiež niekam. Tak sme si povedali, že ho kúsok vyprevadíme, aspoň po Čunovo, aby sa náhodou nevrátil. Aj keď nebol zlý. A to teraz myslím úprimne.

Tak teda my tiahneme tiež s ním kúsok. Pomaly ťaháme s Petrom svoje kocábky k vode a potom naše telesné schránky v nich po vode k Čuňovu. Peter vyjavil, že v predvečer tejto udalosti u nich vyčíňalo malé el Niňo. Takéto výpravy nie sú rozhodne vhodnou témou k rodinným rozpravám. Odteraz, aby som sa predstavoval, keď k nim volám: Tu je Sanyi bácsi ( Šani báči ) zo Štúrova alebo spolužiak Béla z Komárna, aby som nevyvolal zákaz vychádzok či iné nežiaduce opatrenie namierené voči našim aktivitám. Za normálnych okolností aktivitou moc nevynikáme ináč.

Vyrážame cca okolo jedenástej. Až na pár detailov to pripomína skoré jarné člnkovanie. Po prekonaní blaváckych mostov, aby sme Oskara napálili, vyťahujeme slnečné okuliare. Pri pohľade na Petra vzkrslo vo mne podozrenie, že nepádluje poriadne, lebo síce tvrdil, že sa potí, ale na chrbte mu namŕzala voda a keď sa človej potí, tak nepotí predsa ľad. Ovšem podobný úkaz som spozoroval aj na svojej ľavej ruke, čo by znamenalo, že sa jednou rukou ulievam. Toto som však nemohol pripustiť , tak som bol ochotný pripustiť, že je to vplyvom poveternosti. Tento úkaz bol patrný na pravoboku lode a pravoboku chrbta pádlistu. Čudujem sa rybárom, že sú ochotní vysedávať pri vode, keby sa aspoň hýbali. No hold, tichý blázon je tichý blázon. Počiatočný kozí dych sa blízkosťou Čunova začal meniť na vánok, vetrík až vietor a tak aj počiatočné houpy hou sa zmenilo na houby houby hou. Vlnky naberali úctyhodné rozmery a my s vetrom v chrbte či v boku slušnú rýchlosť. Museli sme si však aj tak dávať pozor, aby sme neprimrzli niekde k vlne. Peter v jednom zo svojich telefonátov neznámemu známemu zdelil: „Vlny sú ako dom“. Nuž teda priznávam , Barbie s Kenom majú slušný dom. Pristávanie bolo v celku zaujímavé. Nechať sa vlnou vyhodiť na betónovú platňu a kým prišla ďalšia, rýchlo ujsť. Potom už len drkotavé čakanie na niekde primrznuté autá, dúšky teplého čaju, rozmrazovanie sa a cesta domou pod tlakom dojmov a mechúra.

Naše poslanie sme splnili, starý rok sme vyprevadili. Už sa nevráti, netreba sa báť. Pomaly vezeráme nový a snáď ho pôjdeme aj patrične zas privítať a pôjdeme mu naproti.

S pozdravom nášho kmeňa: Čo ťa nezabije, to ťa posilní, sa s Vami lúčim

Ja

Upozornenie :

Tieto skutky boli vykonané a riadky napísané bez užitia psychotropných a omamných látok.

Autor a účastníci napriek tomu nepreberajú žiadnu zodpovednosť za svoje skutky - ani morálnu a ani hmotnú a pripúšťajú, že nie sú presvedčení stopercentne o správnosti a zmysle svojho konania!