4 otázky pre Ľuboša Kunca o Dunajskom maratóne a nielen o ňom

1. Máme za sebou druhé preteky sezóny, 17.ročník Dunajského maratónu, môžeš sa s odstupom pár dní, vrátiť k ich zhodnoteniu? Mne osobne sa minulý ročník veľmi páčil, žiaľ tohto roku som nemohol prísť, skús nám neprítomným popísať aj atmosféru pretekov ?

Sýkora Ivan | 28.04.2005 21:58:59

Atmosféra pretekov bola tentoraz podfarbená ideálnym počasím – slnečno, takmer bezvetrie a nie veľmi teplo. Na brehu vládla výborná priateľská atmosféra, lebo aj keď týždeň pred našimi pretekmi bolo otvorenie pretekárskej sezóny „Jantex Rally“, tak mnohí považujú práve Dunajský maratón za úvodné preteky a preto sa tu mnohí stretajú spolu po dlhej zimnej prestávke. Tento rok sa nám navyše podarilo pripraviť trať v predstihu, takže pretekári si mnohé jej „nástrahy“ mohli skúsiť už pri rannom rozjazdení.

Rivalita nevládla ani na vode, hoci tam to vrelo a mnohé súboje boli na ostrie noža, avšak všetko v rámci pravidiel a fair play. Krásne súboje nám predvádzali nielen muži kajakári na čele s majstrami sveta z Maďarska, ktorým výborne sekundovali aj naši pretekári, ale aj mladší dorastenci, ktorých sa na trať vydalo viac ako 25 (z 30 prihlásených).

2. Najpočetnejšou bola kategória K1 mladší dorastenci s účasťou 24 pretekárov. Víťaz tejto kategórie získava už tradične pohára Braňa Lajdu, už nežijúceho zaslúžilého člena VK DUNAJČÍK, ktorý na tento účel venoval finančnú čiastku na rozvoj kanoistiky v mládežníckych kategóriách. Môžeš nám priblížiť toto meno a celkovo túto milú tradíciu?

Ťažko hovoriť o tradícii, pretože pohár Braňa Lajdu je venovaný najpočetnejšej kategórii pretekov nezávisle na veku. Už sa jeden alebo dvakrát stalo, že to boli práve muži kajakári, ktorí si odnášali tento pohár.

Ale späť k otázke. Braňo Lajda nebola nijaká výrazná postava v kanoistike. Bol to jeden z mnohých zanietených vodákov, ktorí sa združovali vo vodáckom klube DUNAJČÍK (založený v auguste 1924). Ako všetci ostatní aj on sa venoval rýchlostnej kanoistike, ale nejaké výrazné výsledky nedosiahol.

Neskôr potom emigroval a žil v USA. Po roku 1989 mu už vek a zdravotný stav nedovolili častejšie navštevovať Slovensko a lodenicu, ale pri jeho poslednej návšteve sa mu zapáčilo viacero detí učiacich sa jazdiť na kajakoch priamo pred lodenicou na hlavnom toku rieky, na ktorej prežil on svoju mladosť a tou bol DUNAJ. Uchvátilo ho to natoľko, že ešte počas svojho pobytu sa dohodol s vtedajším predsedom klubu (JUDr. Milanom Rosom), že venuje finančnú čiastku a uloží ju na účet klubu s tým, že ju môžeme použiť na výcvik mladých a hlavne na odmenení úspešných na pretekoch organizovaných našim klubom. Tak vznikol Pohár Braňa Lajdu, čím sa mu dostalo zaslúženej pocty zo strany nášho klubu. Bohužiaľ medzitým od nás navždy odišiel, ale pokiaľ to bude možné, tak z jeho daru budeme čerpať prostriedky a udeľovať tento pohár aj naďalej.

3. Napriek účasti pretekárov zo zahraničia sa mi pri porovnaní posledných dvoch ročníkoch zdá, že sa nedarí zvýšiť počet pretekárov a tým aj kvalitu najmä v kategórii C1 muži aj juniori. Môže existovať u súperov "strach" z konfrontácie s vicemajstrom sveta v maratóne Radom Rusom alebo to bola aj termínová kolízia s Majstrovstvami ČR na dlhé trate alebo čím myslíš, že to je ?

Čo sa týka počtu pretekárov, dovolil by som si nesúhlasiť, lebo tento ročník sme mali takmer rekordnú účasť, resp. rekordný počet prihlásených pretekárov. Tentoraz ich bolo 91 prihlásených a 74 klasifikovaných v cieli. Viac prihlásených sme mali len jeden krát asi pred desiatimi rokmi, to keď sme našli toto prekrásne prírodné prostredie ideálne na preteky vo vodáckom maratóne. Predtým sme Dunajský maratón organizovali na Zlatých pieskoch, na Malom Dunaji a jeden ročník sa dokonca konal aj na veľkom Dunaji so štartom a cieľom priamo pred našou lodenicou (to som ešte absolvoval ako pretekár a vďaka znalosti Dunaja a zvyku na jeho vlny a víry som vyhral C1 muži). Asi boli všetci zvedaví ako to vyzerá na pretekoch bez pevného zázemia v lodenici, nakoľko musíme všetko zbaliť a odviezť na lúku pod hrádzou, kde zasa všetko postavíme a pripravíme na štart. Mimochodom sme boli prví v súčasnej dobe, ktorí takto organizovali preteky.

Ale to som trochu odbočil. Ako bývalého kanoistu ma veľmi mrzí dnes už tradične slabá účasť pretekárov v disciplíne C1 bez ohľadu na vekovú kategóriu. Pokúšali sme sa túto disciplínu zatraktívniť. Ja osobne som každý rok venoval finančnú prémiu pre víťaza. Vždy si ju nakoniec odniesol už spomínaný vicemajster sveta Rado Rus. Možno to spôsobilo slabý záujem ostatných (smejem sa). Ale vážne. V prvom rade treba povedať, že nedostatok kanoistov je všeobecným javom aj na krátkych tratiach. Ono ani s kajakármi-maratóncami to na Slovensku nie je ružové. Ešteže nám pomaly stúpa účasť zahraničných pretekárov (bohužiaľ tiež hlavne kajakárov). Tento rok ich bolo až 25. V druhom rade je u nás maratón tak trochu zaznávaný a je pomerne úzky okruh pretekárov, ktorí sa mu venujú. Takže keď to všetko spočítame, tak sme sa dostali do stavu, že súťaže C1 na našom maratóne sú tzv. ohrozeným druhom.

4. Na druhej strane v skromných finančných podmienkach sa v kategórii K1 muži podarilo zabezpečiť účasť výborných kajakárov z Maďarska na čele s Attilom Jámborom, Istvánom Salgom a Viktorom Szákalyom, ktorí sú viacnásobnými medailistami z majstrovstiev sveta a Európy v K1 a K2 mužov ako ste uvádzali v upútavke na preteky. Môžeš nám priblížiť pozadie ich účasti ako aj obecne ako získavate pretekárov zo zahraničia ? Zároveň ak vieš, môžeš uviesť konkrétne úspechy vyššie menovaných z minulosti ?

K ich účasti nám pred pár rokmi pomohol dobrý priateľ (bohužiaľ dnes nežijúci) Jozef Csölle zo Šamorína, ktorý prostredníctvom svojich priateľov v Maďarsku pozval Istvána Salgu. On bol popri poľských reprezentantoch jedným z prvých zahraničných účastníkov Dunajského maratónu. Presne si to nepamätám, ale bolo to asi pred ôsmimi až desiatimi rokmi. Zvíťazil a asi sa mu to tak zapáčilo, že odvtedy prichádza vyhrať K1 muži stále (smiech). Koniec koncov aj teraz zvíťazil. Ďalších výborných kajakárov z Maďarska nám prilákal vlastne on. (asi o nás šíri len dobré reči :-))

Aby som bol konkrétny : Salga je Majstrom Európy v K1 (Györ, 2001) a na vlaňajších MS v Nórsku 2. na K2 spolu s Jámborom, pričom Szákaly bol v K2 3. Naši Lachkovič a Dvorský, ktorí tiež štartovali na DM boli v tej istej disciplíne 6. Okrem toho Jámbor spolu so Szákalyom sa v rokoch 1998 a 1999 stali majstrami sveta v K2. Samozrejme dosiahli títo traja kajakári aj ďalšie úspechy, avšak toto sú tie najvýraznejšie. Ich výpočet by mohol byť podstatne dlhší, ale myslím, že toto pre ilustráciu ich sily a atraktívnosti plne postačuje.

Čo sa týka ďalších zahraničných účastníkov, tých získavame vďaka aktivite našich pretekárov, trénerov a iných funkcionárov. Detaily ak dovolíte si nechám pre seba. Veď treba mať nejaké tajomstvá. Či nie? (smiech)

Luboš počas predveľkonočného sústredenia v Komárne jazdil so svojimi zverencami, práve vyráža za nimi...