4 otázky pre Honzu Mareša, trénera USK Praha a minianketa k tomu

V Komárne na lodenici som využil príležitosť, aby som položil štyri otázky pre trénera USK (Univerzitní sportovní klub) Praha Honzu Mareša, ktorý tu bol na sústredení so svojimi zverencami. Ešte ale predtým si neodpustím na úvod špeciálne poďakovanie práve jemu za pomoc, ktorú nám so synom poskytol. Takže trochu odbočím, keď to popíšem, ale nedá mi to a myslím si, že to vypovedá dosť veľa o jeho vlastnostiach. Aj my dvaja so synom Matejom sme prišli do pekného prostredia komárňanskej lodenice, ale žiaľ bez lode, ktorá vinou poruchy na aute zostala 80 km hore prúdom na dlážke autoservisu. Chystal som sa ísť busom do Nitry aspoň pre bike a ešte nejaké veci z auta, ktoré sme večer predtým nevládali so sebou zobrať v rukách. Keď sa ukázalo, že naše auto zostane neopravené, hľadal som riešenie ako dostať do Komárna loď a zvyšok našich vecí. Oslovil som Honzu so šialenou a zúfalou prosbou, či by mi nepožičal auto s prívesom, aby som mohol doviesť loď. Na moje veľké potešenie Honza nezaváhal. Aj keď ma videl len druhý krát v živote, keď predtým večer nám zhodou okolností pomohol otvoriť dvere do lodenice, lebo nás videl prichádzať ovešaných taškami. Bez zbytočných rečí mi skočil pre papiere a kľúče a aj keď asi mal obavy, auto s prívesom mi poskytol. A tak som s hrdosťou otca, ktorý niečo vybavil, doviezol synátorovi jeho loď už na poobedný tréning. Nehovoriac ešte o krabici kompótov a iných pochutín, ktoré na dobré predveľkonočné sústredenie patria. Honzo ešte raz vďaka, pomohol si nám veľmi !!

Sýkora Ivan | 27.03.2005 11:32:26

Môžeš nám na úvod predstaviť sám seba, váš oddiel a konkrétne svojich šiestich zverencov, s ktorými si tu v Komárne a aké ciele máte práve v roku 2005 ?

Sám seba ? Som bývalý československý reprezentant, keď by som to mal povedať v takejto podobe. Mojím najlepším dosiahnutým výsledkom v pretekárskej kariére bolo 7.miesto v K4 na MS v Nottingheme v roku 1981. Kanoistiku som začal trénovať od svojich desiatich rokov, pretekársku kariéru som skončil v roku 84, keď som sa vrátil z vojny v Pardubickej Dukle. Skončil som v okamihu, keď som zistil, že sa nedostanem do veľkého finále a malé finále pre mňa nemalo zmysel, lebo som bol zvyknutý jazdiť reprezentáciu. Začal som sa venovať trénovaniu, presvedčil ma Ivan Kuta o tom, že je potrebné sa venovať mládeži v USK. A tomu sa venujem svojím spôsobom až dodnes. Náš oddiel je dlhodobo jeden z najúspešnejších aj najväčších oddielov v ČR, predtým to boli VŠ Praha. 12x za sebou sme vyhrali seriál pretekov Českého poháru a v čase svojich najväčších úspechov tu trénovali takí pretekári ako Libor Dvořák, Tomáš Suder, René Kučera, Radek Záruba, Pavol Holubář a ďalší. Pri oddiely tu dlhodobo existuje stredisko vrcholového športu. Tu v Komárne na sústredení mám šesť pretekárov vo veku 15 až 18 rokov. Keď to zoberieme od najmladších, tak je tu 15-ročný Honzík Lněnička, syn súčasného trénera športového centra a bývalého českého reprezentanta. Potom tu mám dvoch šestnásťročných pretekárov: jeden z nich, Jirka Haluza, pádluje rok a pol, v podstate svojím spôsobom začína. Robí veľké pokroky, je veľký, urastený, tak uvidíme akým spôsobom to pôjde ďalej. Druhý je jediný kanoista, ktorého tu mám, je to Lukáš Koranda. Povedal by som, že to je celkom talentovaný pretekár, ktorý sa už minulý rok presadil na olympijských nádejach, aj keď nezažiaril. Určite má toho dosť pred sebou a zlepšuje sa stále smerom vpred, tak dúfajme, že z toho niečo bude. Potom tu mám troch juniorov, dvoch 17ročných, Matouša Pavlíka a Martina Blažeka. V minulom roku sa pohybovali na prvom resp. druhom mieste na debli. Martin aj na singli, súťažil v Českej republike o prvé dve miesta s Jirkom Mládkem, ale na MR ich porazil slalomár o pár centimetrov. Pre tento rok je v reprezentácii a moja predstava je taká, že by mal dobre jazdiť deblovku na 1km práve so spomínaným Jirkom. Matouš Pavlík, ktorý s Martinom minulý rok jazdil debla, musí prejsť k inému parťákovi. Je to veľmi ambiciózny pretekár, ale je vo hviezdach, čo bude ďalej. Mám tu ešte jedného 18ročného Tomáša Pavlíka, je to taký pracovitý, dobrý chlapec. Na krátkych tratiach asi nebude mať tohto roku najväčšie šance, tak by som bol rád, keby sa dostal na ME v maratóne juniorov.

A tie ciele ? Ja nemôžem povedať cieľ na rok 2005, lebo ten je pre nás prechodovým. Kompletné ciele, ktoré by sme chceli dosiahnuť, máme postavené niekde inde. Samozrejme presadiť sa vo svetovej konkurencii, žiadny iný cieľ nemôže byť ! Najmä Martin a Lukáš nemôžu mať žiadny iný cieľ....Vyhrať len v Čechách, to je o ničom. Samozrejme každý má cieľ zodpovedajúci jeho osobným možnostiam. Tie ciele sú svojím spôsobom postupné, čiže napr. spomínaný Martin by sa mal v debli presadiť vo finále MSJ, pre Lukáša presadiť sa na debl kánoe medzi juniormi, aj keď má len 16 rokov a presadiť sa na olympiáde mládeže v Miláne. Pre tých ostatných ...je to vo hviezdach, čo bude. Každý z nich má svoj osobný cieľ, zodpovedajúci ich snahe.

S uvedenou šesťčlennou skupinou pretekárov končíte dvojtýždňové sústredenie v Komárne, ako si spokojný s jeho priebehom ?

Osobne som veľmi spokojný s priebehom sústredenia, my sme tu urobili obrovský kus práce. Samozrejme, že teraz sa už prejavuje zvýšená únava na záver. Prekvapuje ma, že to celkom dobre vydržali. Prvý týždeň sme najazdili okolo 250 km na vode a tento druhý týždeň to bude o niečo menej, ale celkovo sa to bude blížiť k päťstovke. Niečo sme posilňovali, málinko sme nabehali, ale predovšetkým to bol objemový tréning na vode. Na začiatok sezóny som ozaj spokojný, lebo chlapci k sústredeniu pristúpili veľmi seriózne, až na malé okamžité výpadky, ktoré sú na takomto sústredení pochopiteľné. Odpracovali sme tu to, čo sme chceli a podstatné je, že chalani chcú sami.

Pôsobil si tu v trojitej úlohe trénera aj kuchára, a zároveň aj kamaráta resp. poradcu svojich zverencov, aspoň podľa mojich pozorovaní. Ako to vidíš ty ?

No neviem, predovšetkým som ich tréner. Prístup trénera k pretekárom býva rôzny. Existujú tréneri s absolútne direktívnym spôsobom rozhodovania, takto to bude a hotovo. Ja svojím spôsobom medzi nich patrím. Keď ja poviem, že tento tréning sa pôjde takto, tak kým nezmením svoje rozhodnutie, tak ten tréning sa pôjde. Na druhej strane viem, že jednoducho musím s nimi nejakým spôsobom komunikovať. Nemôže byť medzi nami bariéra. Aspoň ja si myslím, že medzi trénerom a pretekárom musí existovať nejaká rozumná konfrontácia. Môžem si s nimi pohovoriť o rôznych veciach, ale sú hranice, kde ja mám rozhodujúce slovo. Tá hranica musí byť pevná, za ňu nie je možné ísť. Pretekári musia vedieť presne, čo si môžu dovoliť a čo nie. A v okamihu, keď cez tú hranicu prestrčia prst, tak musia po ňom dostať. Inak by to nefungovalo. Mali sme prednášku pána Capouška (reprezentačný šéftréner Nemecka) a ten to povedal celkom jasne, v trénovaní žiadna demokracia neexistuje. Áno, môže byť demokracia v takom zmysle, že na jeseň si sadneme, zoberiem tréningový plán, pričom toto platí skôr u dospelých ako u juniorov a povieme si, takto si to predstavujem ja a páni, povedzte mi, aké mate vy pripomienky a dohodneme sa. Dobre, na tomto sme sa dohodli a odteraz ideme podľa dohodnutého plánu, ktorý platí. Nemôžem sa s každým pretekárom dohadovať, ja chcem dnes ísť toto a chcem tamto. To neexistuje. Čo sa týka úlohy kuchára, tak je to samozrejme o peniazoch. Keď budeme mať peňazí dosť, pôjdeme na jedlo. My tých peňazí toľko nemáme, chlapci si toto sústredenie zo značnej časti financujú sami, tak sa snažím im tie peniaze ušetriť. Čiže keď dokážem jedlo zabezpečiť za 140 Kč na deň, tak to je dobré, za to by sme sa v reštaurácii nenajedli. S tým, že samozrejme chlapci nemajú hlad a to jedlo zodpovedá svojím zložením tréningu, aký absolvovali. A čo sa týka komunikácie, to nemôžem posúdiť ja. Mám svoj spôsob práce a veľmi veľa záleží na ľuďoch. Keď budeš mať ľudí, ktorí budú chcieť trénovať, ktorí budú fungovať tak ako sa má, tak to ide. Keď dostaneš skupinu hajzlíkov, tak to nejde. U nás v ČR všeobecne vo väčšine oddielov sa trénerovi tyká a oslovujú sa prezývkami. To či to je dobré alebo nie je to dobré, to záleží na konečných výsledkoch. Keď to zoberieme z pohľadu výkonnostnej resp. vrcholovej kanoistiky tak akým spôsobom tréner k tomu pristúpi je jeho vec a pokiaľ tie výsledky má, tak je to dobre..

Na záver trošku filozofická otázka, čo pre teba znamená pojem kanoistika ?

Pre mňa to je komplexné vyplnenie môjho voľného aj nevoľného času. Už nič iného nerobím (smiech), človek nemá na nič iné čas. Svojím spôsobom to je určitá .....(ťažko to takto narýchlo povedať)....zábava, lebo keby to nebola pre mňa zábava, tak to nerobím, lebo to robím takmer zadarmo. Nie je to zamestnanie, tým sa živiť nedá. Tie financie, čo dostanem za kanoistiku, tak to je príspevok, že si zaplatím benzín na cesty na lodenicu. Skutočne to musí byť zábava a najväčšou odmenou je to, keď sa môjmu pretekárovi darí. Do istej miery je to aj životný štýl a teraz mám na mysli šport obecne. Človek sa nejakým spôsobom udržuje a stále pohybuje. Mám veľa kamarátov, ktorí sú v mojom veku a vôbec už nevypadajú tak ako vypadám ja. A určite aj to, že sa pohybujem medzi mladými ľuďmi, tak ma to mentálne a fyzicky udržuje v stave dobrej kondície ale aj po psychickej stránke. Keď sa človek pozrie tu v Komárne na Vojtu (Halma), ktorý je ešte o 10 rokov starší ako ja, tak to je mladý chlap, aj keď sa blíži k šesťdesiatke. A Tibor (Soós) tiež. Keď človek s nimi hovorí, tak hovorí s mladými ľuďmi a keď sa pozrieme na ich vrstovníkov, tak tu budú pokrivkávať o paličke alebo sedieť v krčme. Čiže je to určitý štýl, ale samozrejme niečo to stojí. A nehovorím o peniazoch, hovorím o veľa veciach, ktoré si nedoprajem. Nie je na to čas, nemôžem. Je to niečo za niečo, vždy je to v živote tak. Človek si musí vybrať, čo je jeho cieľom.

Ďakujem za rozhovor a k článku pripájam aj výsledky miniankety, ktorú som spravil medzi Honzovými zverencami, keď som sa ich spýtal, aký je ich cieľ na rok 2005? Tu sú ich odpovede:

Lukáš Koranda: v C1 na olympijských nádejach v Račiciach a na YOF v Miláne dôjsť do 5.miesta najhoršie, na juniorských regatách v Piešťanoch a Račiciach ísť do finále a čo sa týka časov na 500m ísť pod 2 min a na 1000m pod 4:15, v kategóriách C2 resp. C4 finále na MSJ

Matouš Pavlík: finále MSJ

Martin Blažek: dôjsť do 5.miesta na juniorských regatách v Piešťanoch a Račiciach, aj na olympijských .nádejach v Račiciach a byť vo finále na MS juniorov v Szégedu, na 500m dosiahnuť čas pod 1:46 min a na 1000m pod 3:40 a vyhrať každý závod v ČR

Honza Lněnička: chcem sa dostať na preteky olympijských nádejí

Honza Mareš s Vojtom Halmom na Mante počas merania 2km úsekov.

Honza Mareš s Vojtom Halmom na Mante počas merania 2km úsekov.

Chlapci z USK Praha pri spoločnom stole. Na fotke zľava smerom hore: Tomáš Pavlík, tréner Honza Mareš, Matouš Pavlík. Na pravej strane stole odspodu Lukáš Koranda, Martin Blažek, Honza Lněnička a Jirka Haluza.

Chlapci z USK Praha pri spoločnom stole. Na fotke zľava smerom hore: Tomáš Pavlík, tréner Honza Mareš, Matouš Pavlík. Na pravej strane stole odspodu Lukáš Koranda, Martin Blažek, Honza Lněnička a Jirka Haluza.

Chlapci z USK makali aj v posiľovni...

Chlapci z USK makali aj v posiľovni...

...aj na vode

...aj na vode



Diskusia

Buďte prvý, kto napíše komentár k článku
4 otázky pre Honzu Mareša, trénera USK Praha a minianketa k tomu“.

Späť na zoznam aktualít
Slovenské elektrárne
DAK Kiaba Nováky
MSM GROUP
KINET - internet a televízia
Slovenský pohár 2019
1. KOM
100,0%
1 235,00
2. PIE
70,0%
864,00
3. NOV
68,7%
849,00
4. TAT
41,1%
507,50
5. ŠAM
38,9%
480,50
Tip od vás...
Ak ste narazili na zaujímavý článok alebo informácie, dajte nám o nich vedieť, radi ich spracujeme a následne uverejníme.
Mediálny partner
Slovenská tlačová agentúra