Juraj Tarr: Cieľom a snom je účasť na OH 2020 v Tokiu

Hlavnou úlohou slovenského štvorkajaka v zložení Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka, úradujúcich vicemajstrov Európy v K4 na 500 m a držiteľov bronzu z ME 2017 v K4 na 1000 m, pre budúcu sezónu 2018 je udržať krok

SITA, sz;lr | 05.11.2017 10:13:35

práve v novej olympijskej disciplíne na 500 m so špičkovými loďami zo Španielska a Nemecka. Splnenie tohto cieľa je prvým predpokladom toho, aby zverenci trénera Petra Likéra naďalej zostali v hre o dobrú východiskovú pozíciu pred olympijskou kvalifikáciou na OH 2020 Tokiu, ktorá sa začne v roku 2019. Práve účasť na OH v Tokiu je ich snom i cieľom. Na piatkovom stretnutí s novinármi to zdôrazňovali najmä skúsení kajakári ŠCP Bratislava Erik Vlček a Juraj Tarr, pre ktorých by to mala byť posledná olympiáda v pozícii pretekára.

"Ak chceme udržať pri živote náš sen o olympijskom štarte v Tokiu, musíme v budúcom roku na veľkých podujatiach (ME a MS) skončiť do 6. miesta. Len tak budeme mať šancu dostať sa do kvalifikačných bojov o Tokio, čo by bolo pre nás veľmi sľubné," zdôraznil najskúsenejší člen slovenskej "ka-štvorky" Erik Vlček.

Spolu s kolegami v lodi odchádza v nedeľu 5. novembra na tradičné sústredenie do Kalifornie, kde budú trénovať do 4. decembra. Po skončení tejto sezóny si "likérovci" dopriali trochu oddychu, absolvovali kúpeľnú liečbu, dovolenku s rodinou a posledné tri týždne už trochu opäť športovali, aby do Ameriky necestovali bez kondičného základu. Najmladší z kvarteta Denis Myšák pred piatimi týždňami podstúpil operáciu ľavého ramena, s ktorým mal problém už dávnejšie.

"Pri kontrole mu zistili, že na ľavom ramennom klbe sa mu usadil vápnik, čo bolo potrebné vyčistiť. Operácia dopadla dobre, liečenie prebieha podľa plánov, Denis už opäť chodí do posilňovne, rehabilituje a kondične je pripravený tak, že v nedeľu môže s nami odcestovať do Kalifornie," vysvetlil Peter Likér situáciu okolo "háčika" úspešnej lode.

"Ideme do prostredia, ktoré dôverne poznáme, už roky tam máme vytvorené podmienky na kvalitnú prípravu na vode i na suchu. V športovom stredisku, kam ideme, máme aj svoje lode," uviedol na stretnutí s novinármi tréner Peter Likér.

Vedúci oddelenia vodných športov v Športovom centre polície (ŠCP) Bratislava Marián Tesárik sa v piatok vrátil k sezóne 2017, v ktorej káštvorka na 1000 m obsadila na MS v Račiciach 5. miesto a na ME vybojovala dve medaily - striebornú v súťaži K4 na 500 m a bronzovú v K4 na 1000 m.

"Keďže sezóna 2017 bola typická poolympijská, mnohí pretekári si ju zvolili za oddychovú, krajiny menili zloženie lodí a experimentovali s materiálom, my sme sa aj v takejto sezóne udržali na medailových priečkach, čo hodnotím pozitívne," konštatoval Marián Tesárik a pokračoval: "Sezóna sa vyvíjala dobre až do chvíle, keď prišlo k zlomu. Ten nastal vo chvíli, keď sme sa dozvedeli, že na OH 2020 v Tokiu bude olympijskou disciplínou súťaž na 500 m, nie na kilometer. Bol to veľký zásah do našej prípravy, lebo k zmene disciplíny došlo až v apríli, keď pretekári už boli v plnej príprave na začiatok seriálu Svetového pohára a do začiatku ME zostávali už iba týždne. Aj napriek krátkosti času sme na ME dokázali vybojovať dve medaily, čím sme prekvapili aj sami seba. Preto na spokojnosti s týmto súťažným ročníkom nič nezmenilo ani 5. miesto na MS v Račiciach. Na medailové priečky nám chýbalo veľmi málo."

Práve dvojitý medailový zásah na európskom šampionáte označil Erik Vlček za najvýznamnejší úspech slovenskej posádky v roku 2017. "Nečakali sme, že dokážeme zdolať toľko kvalitných súperov, že im dokážeme v cieli ukázať chrbát. Z úspechu sme mali veľkú radosť. Bol to impulz do ďalšej kvalitnej prípravy na MS v Račiciach, kde sme obsadili 5. miesto. Medaily z ME ukázali, že napriek tomu, že sa nám zmenou disciplín pre budúcu olympiádu jednoznačne ukrivdilo, dokázali sme sa pripraviť tak, že sme z ´Európy´ brali medaily. To bol moment, ktorý nás naštartoval do ďalšieho olympijského cyklu, ktorý vyvrcholí olympiádou v Tokiu. Ideme bojovať o ďalšiu olympiádu," zdôraznil Erik Vlček., ktorý sústredením v zámorí začína cestu na svoju šiestu olympiádu.

"Ako sa dá vydržať v špičkovej forme dlhých 20 rokov? Podľa mňa všetko je to vec štyroch - piatich faktorov: genetiky, zdravia, cieľavedomosti, motivácie a mentálnej sily. Ak by mi zdravie neslúžilo, určite by som sa teraz nechystal na šiestu olympiádu. Ak by som nemal motiváciu udržať sa v lodi aj medzi mladšími, určite by som už skončil. Zatiaľ ma však kanoistika stále baví, stále viem v nej nájsť dobrú inšpiráciu pre ďalší tréning. Preto idem ďalej," reagoval Erik Vlček na otázku agentúry SITA a pokračoval: "Veľmi dobre si uvedomujem, že mladší už nebudem. Chápem, že sa pomaly ale isto blížim ku koncu svojej športovej kariéry, ale kým mi to ide, budem sa usilovať udržať sa v lodi. Chcem aj v oveľa mladšej konkurencii opäť bojovať o olympiádu. To je ten faktor, ktorý ma stále poháňa dopredu."

Keďže Erik Vlček v olympijských lodiach nechýbal od OH 2000 v Sydney, olympiáda v Tokiu by mala byť jeho šiesta. "Aj zmena olympijskej trate z kilometra na 500 metrov je pre mňa veľká výzva, hoci v prvom momente sme to chápali ako veľkú krivdu. Dozvedeli sme sa to 1. apríla, takže dva - tri dni sme si mysleli, že to bol od niekoho iba vydarený prvoaprílový žart. Čakali sme, že to niekto bude dementovať... Žiaľ, ukázalo sa, že to bola pravda. Niekoľko dní nám trvalo, kým sme to všetko rozdýchali. Nebola to pre nás jednoduchá situácia. Príprava na olympijský kilometer bola v plnom prúde," tvrdil 35-ročný päťnásobný slovenský olympionik z rokov 2000 - 2016.

" Rozdiel medzi 500 m a 1000 m je už v tom, že päťstovku jazdíme okolo 1:20 min, kým kilometer trvá okolo dvoch minút, čo znamená, že od vytrvalosti sa teraz musíme čo najskôr preorientovať na dynamiku a výbušnosť. Táto zmena nás donútila prekopať celý spôsob prípravy. V našom veku to nie je jednoduchá vec, lebo my sme dlhé roky, my dvaja s Erikom určite minimálne dvadsať, trénovali vytrvalosť, ktorá bola v kilometri rozhodujúca," objasnil Juraj Tarr veľký zásah do ďalšej predolympijskej prípravy úspešnej slovenskej "káštvorky."

"Samozrejme, ak budúci rok chceme udržať krok s loďami z Nemecka a Španielska, musíme byť najmä rýchlejší a výbušnejší. Iba tak môžeme zostať v hre o postup na olympiádu do Tokia. Cieľom a snom, ak tak môžem povedať, je naša účasť na OH 2020 v Tokiu," definoval 38-ročný Juraj Tarr nosnú myšlienku, s ktorou Vlček a spol. odcestujú v prvú novembrovú nedeľu do zámoria.

"Ak sa nám to nepodarí, najbližšiu olympiádu v Tokiu budeme pozerať doma v televízii. A to zatiaľ ešte nechceme. Ešte máme ambíciu opäť zabojovať o olympijskú miestenku. Preto najbližší víkend ideme do Kalifornie, kde sme doteraz vždy našli veľmi dobré podmienky. Sme tam ako doma. Všetkých a všetko tam poznáme. Budeme tam do 4. decembra, budúci rok od 7. januára budeme trénovať v rakúskom Ramsau, kam tiež chodíme už niekoľko rokov. Tento model prípravy sa nám osvedčil, no pre zmenu v disciplinach musíme do tréningov zaradiť aj nejaké novinky. Musíme trochu upraviť jedálny lístok a najmä premyslieť si regeneráciu a oddych po ťažkom tréningu a pretekoch," dodal najstarší pretekár v absolútnej svetovej špičke.

"Viem o tom, že som medzi tými najlepšími už najstarší. Veľmi jasne to vnímam. Ale kým mi bude zdravie slúžiť, budem športovať - a budem aj s oveľa mladšími súpermi bojovať o miesto v našom olympijskom štvorkajaku," reagoval Juraj Tarr na zmienku o svojej obdivuhodnej športovej dlhovekosti.

Podľa neho pre slovenskú rýchlostnú kanoistiku je teraz najdôležitejšie, aby štvorkajak uspel v olympijskej kvalifikácii v roku 2019. "Je jedno, v akom zložení naša ´káštvorka´ do tej kvalifikácie nastúpi, rozhodujúca bude letenka do Tokia. Už aj v minulosti sa u nás predsa stalo, že na olympiáde súťažilo iné kvarteto, než ktoré postup na OH vybojovalo. To nie je nič nové v kajakárskom svete. Rozhodujúce a najdôležitejšie vždy bude, byť tam. Súťažiť na olympiáde, ktorá je pre mnohých športovcov vrcholom kariéry. Osud mi doprial, že olympijskú atmosféru som od Sydney 2000 zažil na štyroch olympiádach, veľmi rád by som pridal aj piatu účasť," zdôraznil pretekár ŠCP Bratislava Juraj Tarr, ktorý tak ako Erik Vlček, našiel motiváciu do tréningu najmä v snahe opäť uspieť v konkurencii oveľa mladších súperov.